Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Z analýzy úlomkov munície nájdených v pohraničnej dedine Deira vyplýva, že Izrael pri októbrovom útoku v južnom Libanone použil muníciu s bielym fosforom.
Incident, pri ktorom sa zranilo najmenej deväť civilistov, by sa podľa skupiny na ochranu práv mal vyšetrovať ako vojnový zločin.
Novinár denníka Washington Post našiel zvyšky troch 155-milimetrových delostreleckých nábojov vypálených v Deire neďaleko hraníc s Izraelom. Podľa obyvateľov spálili najmenej štyri domy.
Strely s bielym fosforom, ktorý horí pri vysokých teplotách, vytvárajú dym. Ten zakrýva pohyb vojsk, pretože chaoticky padá na rozsiahle územie. Jeho obsah sa môže prilepiť na pokožku a spôsobiť smrteľné popáleniny a poškodenie dýchacích ciest.
Jeho použitie v blízkosti civilných oblastí by malo byť podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané.
Z deviatich zranených pri izraelskom útoku na Deiru boli najmenej traja hospitalizovaní, jeden z nich niekoľko dní.
V článku sa dočítate:
- že ide o muníciu vyrobenú v Spojených štátoch,
- ako sa munícia využíva,
- o reakcii USA na použitie bieleho fosforu,
- prečo a ako často používa Izrael biely fosfor.
Čierna noc
Výrobné kódy šarží na nábojniciach sa zhodujú s nomenklatúrou používanou americkou armádou na kategorizáciu munície domácej výroby, ktorá ukazuje, že boli vyrobené v muničných skladoch v Louisiane a Arkansase v rokoch 1989 a 1992. Svetlozelená farba a ďalšie označenia – ako napríklad „WP“ (white phosphorus, v preklade biely fosfor – pozn red.) vytlačené na jednom zo zvyškov – podľa expertov na zbrane zodpovedajú nábojom s bielym fosforom.
Dymové náboje M825, vystreľované zo 155-milimetrových húfnic, majú na bojisku legitímne využitie vrátane signalizácie priateľských jednotiek, označovania cieľov a vytvárania bieleho dymu, ktorý skrýva vojakov pred očami nepriateľských síl. Náboje nie sú určené na použitie ako zápalné zbrane.
Tieto zbrane sú súčasťou vojenskej asistencie USA v hodnote miliárd dolárov, ktorá prúdi do Izraela a ktorou Spojené štáty teraz podporujú izraelskú vojnu proti Hamasu v Pásme Gazy, ktorá sa začala po útoku militantov 7. októbra. Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze bolo od začiatku izraelskej operácie zabitých najmenej 17 700 ľudí, mnohí z nich civilisti.
Po uverejnení analýzy denníka Washington Post hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v pondelok uviedol, že administratíva je „znepokojená“ používaním munície s bielym fosforom a že bude „klásť otázky, aby sa pokúsila zistiť viac“ informácií.
Napätie medzi izraelskými silami a milíciou Hizballáh podporovanou Iránom na hranici s Libanononom sa v týždňoch od 7. októbra zmenilo z pokojného stavu na takmer každodenné prestrelky.
Deira, kde žije asi dvetisíc obyvateľov, sa stala ohniskom bojov. Nachádza sa hneď za hranicou, v blízkosti izraelskej radarovej veže, a slúži ako základňa pre útoky Hizballáhu proti Izraelu. Podľa údajov, ktoré 5. decembra zverejnilo ministerstvo zdravotníctva, bolo na libanonskej strane hranice od eskalácie napätia zabitých najmenej 94 ľudí – podľa Hizballáhu 82 z nich boli militanti. Okrem toho bolo zabitých najmenej 11 Izraelčanov, väčšinou vojakov.
Na fotografiách a videozáznamoch overených Amnesty International a preskúmaných denníkom Washington Post je vidieť charakteristický tvar dymu z bieleho fosforu, ktorý padal nad Deirou 16. októbra.
Podľa obyvateľov izraelské sily pokračovali v ostreľovaní mesta muníciou s bielym fosforom celé hodiny a uväznili ich v domoch, kým sa im okolo siedmej ráno nasledujúceho dňa nepodarilo utiecť. Obyvatelia teraz útok označujú ako „čiernu noc“.
Väčšina z nich utiekla z mesta, keď ostreľovanie ustalo, vrátila sa počas týždňovej prestávky v bojoch a opäť odišla, keď sa boje obnovili.
Nemohli dýchať
Uday Abu Sari, 29-ročný farmár, v rozhovore povedal, že počas ostreľovania bol päť hodín uväznený vo svojom dome a nemohol dýchať pre dym. Problémy s dýchaním u neho pretrvávali ešte niekoľko dní po útoku.
„Záchranári nám povedali, aby sme si na tvár priložili niečo mokré a to trochu pomohlo. Nedovidel som si [ani] na prst priamo pred očami,“ povedal. „Celá dedina obelela.“
Biely fosfor sa pri kontakte s kyslíkom vznieti a horí pri teplote až 1500 stupňov, čo môže spôsobiť vážne poranenia. Chemikálie, ktoré zostanú v tele, môžu poškodiť vnútorné orgány, niekedy až smrteľne, uvádza sa v správe organizácie Human Rights Watch.

Nie je jasné, prečo izraelská armáda strieľala vo večerných hodinách, keďže dym by mal v noci len malé praktické využitie a na libanonskej strane hranice neboli izraelské jednotky, ktoré by sa mohli maskovať dymovými clonami. Obyvatelia špekulovali, že fosfor mal za cieľ vytlačiť ich z dediny a uvoľniť cestu pre budúce izraelské vojenské aktivity v oblasti.
Izraelské obranné sily vo svojom vyhlásení napísali, že strely s bielym fosforom, ktoré vypúšťa Izrael, sa používajú na vytvorenie dymových clôn, nie na cielené útoky alebo spôsobovanie požiarov. Uviedlo, že používanie tejto zbrane „je v súlade s požiadavkami medzinárodného práva a presahuje ich“.
Izraelské sily disponujú bezpečnejšími alternatívami, ako sú delostrelecké strely M150, ktoré vytvárajú cloniaci dym bez použitia bieleho fosforu.
Náboje z USA
Americký pôvod nábojov overili organizácie Human Rights Watch a Amnesty International. Rovnaké výrobné kódy sú uvedené aj na nábojoch s bielym fosforom, ktoré sú zoradené vedľa izraelského delostrelectva pri meste Sderot neďaleko pásma Gazy na fotografii z 9. októbra.
Podľa odborníkov na humanitárne právo sú Spojené štáty povinné sledovať správanie svojich partnerov a spojencov, ktorí dostávajú ich pomoc, aby dodržiavali americké zákony. Použitie bieleho fosforu je podľa tohto medzinárodného práva obmedzené, pretože oheň a dym sa môžu šíriť do obývaných oblastí, uvádzajú skupiny na ochranu práv.
„Skutočnosť, že Izrael používa biely fosfor z USA v južnom Libanone, by mala predstaviteľov USA veľmi znepokojovať,“ napísala v e-maile Tirana Hassan, výkonná riaditeľka organizácie Human Rights Watch. „[Kongres] by mal brať správy o používaní bieleho fosforu Izraelom vážne a prehodnotiť vojenskú pomoc USA Izraelu.“
Spojené štáty neposudzujú dodržiavanie zákonov vojny zo strany Izraela v reálnom čase, uviedli predstavitelia administratívy amerického prezidenta Joea Bidena.
„Vždy, keď poskytujeme predmety, ako je biely fosfor, inej armáde, je to s plným očakávaním, že budú použité v súlade s legitímnymi účelmi a v súlade s právom ozbrojeného konfliktu,“ povedal Kirby.
Nie je jasné, kedy Spojené štáty muníciu Izraelu dodali. Od útoku Hamasu 7. októbra USA Izraelu muníciu s bielym fosforom neposkytli, povedal v pondelok novinárom hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder.
„Pokiaľ ide o naše vzťahy s Izraelom, budeme im naďalej tlmočiť dôležitosť zmierňovania škôd spôsobených civilnému obyvateľstvu,“ povedal Ryder a dodal, že ministerstvo zatiaľ nemôže overiť, či zbrane pochádzajú z amerických zásob.
Viac ako 60-krát
Biely fosfor dopadol na niekoľko domov a zapálil ich, pričom spálil nábytok a spotrebiče roztopil na spálený kov. Zvyšky lepkavej čiernej chemikálie sa 40 dní po útoku povaľovali na zemi a horeli, keď do nich obyvatelia kopali.
V roku 2009 organizácia Human Rights Watch zdokumentovala, že Izrael počas 22-dňovej ofenzívy v Gaze použil muníciu s bielym fosforom vyrobenú v USA v rozpore s medzinárodným právom.
Najmenej jedna z nábojníc, ktoré Washington Post našiel v Deire, pochádzala podľa výrobných kódov šarží z rovnakej šarže bieleho fosforu, ktorú Izrael použil v roku 2009.

V roku 2013 sa izraelská armáda zaviazala, že prestane používať biely fosfor na bojisku, a uviedla, že prejde na dymové strely na báze plynu.
Podľa údajov zhromaždených skupinou ACLED, ktorá monitoruje vojnové zóny, Izrael za posledné dva mesiace použil túto muníciu v pohraničných oblastiach Libanonu viac ako 60-krát.
Libanonský premiér Nadžíb Mikátí uviedol 2. decembra, že Izrael použitím tejto munície „zabil civilistov a spôsobil nezvratné škody na viac ako piatich miliónoch štvorcových metrov lesov a poľnohospodárskej pôdy. Okrem toho poškodil [aj] tisíce olivovníkov“.
Na tejto správe sa podieľali aj Tyler Pager, Missy Ryan a Mohamad El Chamaa.
Autor: William Christou, Alex Horton, Meg Kelly