MOSKVA, BRATISLAVA. Štyridsaťročný Awad* zo Somálska prišiel v polovici júla do Ruska, odkiaľ sa cez Bielorusko snažil dostať do Poľska. Nepodarilo sa mu to a vízum mu po mesiaci vypršalo, v Rusku však aj tak zostal.
Začiatkom novembra si všimol, že v internetových skupinách pre azylantov sa hovorí o tom, že ruskú hranicu s Fínskom sa dá prekročiť jednoduchšie ako v minulosti. Pokúsil sa o to aj on, povedal pre web BBC.
Ešte na ruskej strane ho však zadržali. V detenčnom centre mu ponúkli prácu pre armádu, vďaka ktorej by ho nedeportovali. Aj keď zmluve veľmi nerozumel, podpísal ju. To, že má bojovať na fronte, pochopil, až keď sa ocitol vo vojenskom tábore na hraniciach s Ukrajinou.
*Awad je zmenené meno, BBC však pozná jeho pravú identitu
V článku sa dočítate aj:
ako to s Awadom dopadlo,
k akým problémom prišlo na fínsko-ruskej hranici,
prečo azylanti zmluvu s ruskou armádou radšej podpíšu.
Najprv pomôcť, potom zatknúť
Awad si spolu s ďalším Somálčanom objednal 14. novembra taxík, ktorý ich previezol niekoľkohodinovú cestu z Petrohradu do mesta Lachdenpochja, vzdialeného zhruba 30 kilometrov od fínskej hranice. Muž trvá na tom, že im s cestou nikto nepomohol.
Fínsko pritom v polovici novembra obvinilo Rusko z toho, že utečencov necháva nelegálne prekračovať spoločnú hranicu a že im s tým v niektorých prípadoch aj pomáha.
Ľudia z Ruska podľa fínskych úradov prichádzali na hranicu autom, odkiaľ v malých skupinách prebicyklovali do Fínska, kde požiadali o azyl. Išlo najmä o občanov krajín Blízkeho východu a severu Afriky.
Moskva sa tak Fínsku podľa tamojšej vlády mstila za to, že sa v apríli krajina stala členom NATO. Fínsko preto dočasne uzavrelo všetkých osem hraničných priechodov, posledný 29. novembra. Najnovšie však rozmýšľa, že niektoré z nich opäť otvorí.

Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že Rusko potom začalo zatýkať utečencov s neplatnými vízami na svojej hranici. Ešte v taxíku policajti chytili aj Awada.
Dobrá a jednoduchá práca
Somálčan sa následne ocitol v detenčnom centre. Ide o štandardný postup, nasledovalo však niečo nezvyčajné.
Do zariadenia v meste Petrozavodsk prišli zástupcovia armády a Awadovi, ako aj ďalším zadržiavaným mužom, ponúkli "prácu pre štát". Sľúbili im dobrý plat, zdravotnú starostlivosť a povolenie zostať v Rusku po naplnení ročnej armádnej zmluvy.
Muži dokumentu nerozumeli, pretože bol v ruštine. Domnievali sa však, že ide o prácu pre armádu na území Ruska. "Zmluvu sme nedostali, ani nám ju poriadne neukázali. Pýtali sme sa, o akú prácu pôjde. Povedali nám len, že bude dobrá a jednoduchá," priblížil Awad.
Na dohodu pristúpil. Bál sa totiž vrátiť do Somálska, kde sa mu podľa jeho slov vyhrážali militanti zo skupiny aš-Šabáb smrťou. Povedal tiež, že okrem neho zmluvu podpísalo ďalších 11 mužov - z toho najmenej piati Somálčania a jeden Kubánec.

Po podpise ich posadili do autobusu. Odviezli ich smerom na juh, zastavili sa na hraniciach s Ukrajinou vo vojenskom tábore. Vtedy si skupina mužov uvedomila, že sa čoskoro môže ocitnúť na fronte. "Povedali nám o ročnej zmluve s výcvikom a možnosťou dobrého platu, o ukrajinskej hranici a vojne sa nezmienili. Všetko, čo nám povedali, bola lož," opísal.
Strach z deportácie
BBC zároveň píše o občanovi Iraku, ktorého ruské úrady zatkli blízko fínskych hraníc. Podľa ľudskoprávnych aktivistov naňho vyvíjali tlak, aby podpísal zmluvu s armádou, inak ho deportujú. Muž hovorí, že sa bál, pretože v rodnej krajine mu hrozí nebezpečenstvo. Nie je však jasné, či zmluvu podpísal.