Paríž 21. marca (TASR) - Ešte je jeden alebo dva týždne na to, aby sa v Macedónsku dalo vyhnúť tomu najhoršiemu, povedal odborník na Balkán a riaditeľ Strediska medzinárodných štúdií a výskumu (CERI)so sídlom v Paríži Jacques Rupnik v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Libération.
V odpovedi na otázku denníka, či destabilizácia Macedónska údermi albánskych povstalcov je neodvratná, Jacques Rupnik konštatoval, že zavládol názor: vojny, ktorými sa bývalá Juhoslávia rozpadla - začali v roku 1991 v Slovinsku, prešli do Chorvátska a potom do Bosny - sa skončili v Kosove. V súčasnosti v Macedónsku ešte nie je vojna, ale je tam situácia pred prepuknutím povstania a silne hrozí, že prepukne. "Ešte je týždeň alebo dva, aby sme sa v Macedónsku vyhli najhoršiemu," zdôraznil Rupnik.
Povstanie v Macedónsku vzniká podľa Rupnika preto, lebo otázka štatútu Kosova ostala nedoriešená a s ňou aj otázka Juhoslávie. Nestačí, ako to po páde bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča urobili západné krajiny, rýchle prijať Juhosláviu do medzinárodných inštitúcií. Albánski ultranacionalisti si mysleli, že nadišiel vhodný čas. Chceli si takto vynútiť riešenie. Zároveň po voľbách v USA nastúpila nová vláda, ktorá sa už nechcela natoľko angažovať.
Aj keď existujú styky medzi kosovskými a macedónskymi Albáncami v tomto povstaní v Macedónsku, situácie v Kosove a Macedónsku nie je možné porovnávať: Kosovo žilo 10 rokov v apartheide, všetka administratíva bola v rukách Srbov. Macedónsko stelesňovalo alternatívny model koexistencie medzi Slovanmi (Macedónčanmi) a Albáncami. Aj keď sa nedajú minimalizovať diskriminácie, Albánci mali zastúpenie v politike, uviedol Rupnik.
Riaditeľ CERI si nie je istý, či Albánci chcú "veľké Albánsko". Medzi Albáncami je silný pocit solidarity, polovica národa žije mimo hraníc Albánska. Albánsky štát sa zrútil v roku 1997 a má problémy s vlastnou obnovou. Ťažko si predstaviť, že by mal prostriedky, alebo ambície vytvoriť veľké Albánsko. V súčasnosti sa viac hovorí o veľkom Kosove, ktoré je kolískou albánskeho nacionalizmu a malo by sa stať bázou albánskej jednoty. Lenže komunálne voľby v Kosove v októbri 2000 priniesli víťazstvo umiernenému vodcovi Ibrahimovi Rugovovi. Ten je za nezávislosť, ale proti násiliu. V Kosove jeho albánski obyvatelia sú jednoznačne za nezávislosť. Lenže povstalci ju nevedia presadiť. Naopak, nedávno sa do južného Srbska pri kosovských hraniciach vrátili juhoslovanské jednotky.
Rupnik pre denník Libération potvrdil, že západné štáty sú vo vyčkávajúcej pozícii od intervencie NATO do Kosova na jar 1999. Keď bol Rupnik vo februári 2000 v Kosove, stále sa tam hovorilo o povstalcoch v južnom Srbsku v Preševe. Najnovšie konflikty vznikli práve tam. Západ o tom bol podľa neho dobre informovaný, ako aj o prenikaní bojovníkov a zbraní. Sily NATO v Kosove (KFOR) sa obhajujú, že nemajú mandát na prehliadky áut, nie sú polícia. Preto treba predefinovať ich mandát, citoval Libération Rupnika.
