Slováci vidia Úniu pozitívnejšie, k voľbám však chodiť nechcú (diskusia)

Načítavam video...

BRUSEL, BRATISLAVA. Napriek tomu, že až štyri pätiny ľudí na Slovensku tvrdia, že Európska únia má vplyv na ich bežný život, Slovensko malo vo voľbách do europarlamentu v roku 2019 najnižšiu účasť zo všetkých členských štátov.

"Keď si človek myslí, že má Únia vplyv a dosah na jeho život, nemusí to nevyhnutne znamenať, že to chce zmeniť. Navyše tento vplyv môžu ľudia vnímať aj negatívne," povedala na diskusii kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku a Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) politologička a prodekanka Filozofickej fakulty UK Aneta Világi.

Dáta nového eurobarometra však ukazujú, že záujem o eurovoľby na Slovensku rastie. Mení sa aj postoj k samotnej Európskej únii – Slovensko má z členstva v Únii prospech podľa 83 percent ľudí na Slovensku. Pred rokom s tým súhlasilo 70 percent opýtaných.

Volebnú kampaň pred júnovými eurovoľbami môže pritom ovplyvniť aj to, ako sa budú meniť vzťahy medzi Bruselom a novou slovenskou vládou.

Nízka účasť, vyšší záujem

V roku 2019 prišlo k hlasovacím urnám na Slovensku počas eurovolieb len dvadsaťdva percent voličov, päť rokov predtým to bolo len trinásť percent voličov. Prieskum eurobarometer teraz ukazuje, že ak by sa voľby konali budúci týždeň, zrejme by v nich išlo voliť až 58 percent občanov Slovenska.

Vedúci Kancelárie EP na Slovensku Robert Sermek si však nemyslí, že účasť bude taká vysoká. „Aj v roku 2019 boli tieto čísla v prieskume celkom vysoké. Ale aj keby prišla polovica z 58 percent, išlo by o výrazný nárast v účasti,“ vraví.

Ľudí na Slovensku podľa prieskumu najviac motivuje v eurovoľbách to, že môžu podporiť konkrétneho kandidáta či politickú stranu, kým v Únii to viac voličov vníma ako svoju občiansku povinnosť.

„Na Slovensku ľudia nevolia hodnoty ani stranu ako v iných štátoch, u nás v prvom rade ide o kandidáta. Aj preto zrejme niektoré strany nominujú politikov, ktorí dokážu pritiahnuť viac pozornosti,“ vraví Sermek.

Záujem o kandidatúru vo voľbách do Európskeho parlamentu už z politikov avizovali šéf SNS Andrej Danko, bývalý líder SaS Richard Sulík či poslanec za Smer Ľuboš Blaha.

Problémom nízkej účasti je podľa odborníčok aj to, že politické strany považujú európske témy za druhoradé a využívajú ich skôr na nekonštruktívnu kritiku.

„Euroskepticizmus znamená, že kritizujeme konkrétne kroky Európskej únie a chceme, aby sa niečo zmenilo. Na Slovensku takáto debata neprebieha a diskusiu o konkrétnych politikách nahradil populistický obraz Bruselu ako nepriateľa, ktorý napríklad nevie vyriešiť azylovú politiku,“ vraví v diskusii sociologička Oľga Gyarfášová.

Na rozdiel od priemeru EÚ si len 39 percent oslovených na Slovensku myslí, že Európsky parlament by mal mať dôležitejšiu úlohu, 42 percent ľudí je proti.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Zmrazenie miliónov od Únie aj Ústavný súd by Fica zastavili. Európska komisia už džentlmensky varuje Čítajte

Mobilizačné obavy o právny štát

Oproti prieskumu, ktorý sa konal v marci 2023, sa medzi ľuďmi na Slovensku výraznejšie zlepšil pocit z Európskej únie. Celkovo pozitívne vníma EÚ 44 percent opýtaných, o 13 percentuálnych bodov viac ako v marci. Negatívne vidí Úniu 18 percent ľudí na Slovensku. Podobné výsledky prevládajú aj v celej Únii.

Európsky parlament by mal podľa výsledkov zo Slovenska prioritne obhajovať slobodu prejavu a myslenia, slobodu pohybu a právny štát. Veľkú pozornosť by mal venovať aj podpore hospodárstva, obrane a bezpečnosti či poľnohospodárskej politike. Celkovo v EÚ skôr dominovala obhajoba demokracie či boj proti sociálnemu vylúčeniu.

V kampani podľa sociologičky Gyarfášovej a politologičky Világi budú dominovať témy životného prostredia, ktorej sa zrejme chopia skôr kritici európskych regulácií, ale aj zahraničnopolitická orientácia či migrácia.

Do kampane môže vstúpiť aj kritika Európskej únie voči novej slovenskej vláde. Európska komisia v stredu vyzvala Slovensko, aby upustilo od novelizácie Trestného poriadku v zrýchlenom konaní a od zrušenia elitnej zložky prokuratúry bez dôkladného zváženia. Snahy vlády Roberta Fica oklieštiť súdny systém a vyšetrovanie korupcie môžu vyústiť do žaloby od Komisie a finančných sankcií, ale aj k pozastaveniu eurofondov pre Slovensko.

Tlaky na právny štát však môžu podľa Világiovej pôsobiť ako mobilizačný faktor vo voľbách. „Táto kritika môže spôsobiť oveľa väčšiu mobilizáciu tých, ktorí sa obávajú o charakter slovenského politického systému a o jeho fungovanie v rámci EÚ,“ dodáva.