CARACAS. Venezuelský prezident Nicolás Maduro navrhol vypracovať zákon o vytvorení novej administratívnej provincie "Guyana Esequiba", ktorá by vznikla v regióne už viac ako storočie spravovanom susednou Guyanou.
Maduro tiež nariadil štátnej ropnej spoločnosti, aby okamžite začala vydávať licencie na ťažbu ropy na tomto spornom území.
Informovala o tom v stredu agentúra AFP, ktorá konštatovala, že ide o kroky zvyšujúce napätie medzi Venezuelou a Guyanou.
Guyana sa spojila s OSN
AFP pripomenula, že tieto oznámenia nasledovali po konzultačnom referende, ktoré sa vo Venezuele konalo v nedeľu a v ktorom viac ako 95 percent z 10 miliónov voličov hlasovalo za začlenenie regiónu Esequiba (používa sa aj názov Esequibo) k Venezuele.
Spoľahlivosť týchto výsledkov medzičasom spochybnili mnohí pozorovatelia.
Územný nárok Venezuely na časť Guyany podporilo 95 percent venezuelských voličov Čítajte Prezident Guyany Irfaan Ali v utorok v prejave k národu označil Madurove najnovšie vyhlásenia za "priame ohrozenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a politickej nezávislosti Guyany".
Uviedol, že sa spojil s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom a "viacerými vedúcimi predstaviteľmi", aby ich "upozornil na tento nebezpečný vývoj a zúfalé konanie prezidenta Madura, ktoré ohrozuje medzinárodné právo".
Možnosť sankcií aj ozbrojenej obrany
Guyana ešte v utorok uviedla, že sa obráti na Bezpečnostnú radu OSN so žiadosťou o pomoc, ak Venezuela po referende podnikne nejaké kroky. Guyanská vláda podala aj urgentný podnet na Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu.
Generálny prokurátor Guyany Anil Nandlall pre agentúru AFP povedal, že Guyana sa odvolá na články 41 a 42 Charty OSN, ktoré môžu povoliť sankcie alebo vojenské akcie na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Dodal, že Bezpečnostná rada OSN by mohla povoliť použitie ozbrojených síl členskými štátmi na pomoc pri presadzovaní rozhodnutí MSD.
Ide o ropu
Maduro okrem iného informoval aj o tom, že sa v Esequibe chystá vytvoriť regionálnu divíziu národnej ropnej spoločnosti PDVSA. Vydal aj nariadenie "okamžite" pristúpiť k "udeľovaniu licencií" na "ťažbu ropy, plynu a baní v celom regióne".
Venezuelský prezident dal tiež ropným spoločnostiam pracujúcim na základe koncesií poskytnutých Guyanou ultimátum, aby tam do troch mesiacov ukončili svoje aktivity.
Vyhlásil tiež, že východovenezuelské mesto Tumeremo, hraničiace so spornou oblasťou, sa stane baštou, z ktorej bude Venezuela brániť svoje záujmy v Esequibe.
Dodal, že úrady tam vykonajú sčítanie ľudu a začnú vydávať aj vlastné preukazy totožnosti. Maduro však nespresnil, ako k tomu dôjde.
Región Esequiba tvorí viac ako dve tretiny územia Guyany a žije v ňom 125.000 z celkovo 800.000 obyvateľov tejto krajiny.
Spor od 19. storočia
Územný spor o Esequibu siaha až do koloniálnej éry. V roku 1811, keď Venezuela vyhlásila svoju nezávislosť, považovala tento región za súčasť svojho územia.
Napriek týmto nárokom Spojené kráľovstvo, ktoré vtedy okupovalo územie dnešnej Guyany, zaradilo Esequibu pod právomoc britskej koruny.
V roku 1899 medzinárodný rozhodcovský súd rozhodol v prospech Spojeného kráľovstva. Venezuela však tento rozsudok neuznáva.
Spor o Esequibu sa obnovil v roku 1966, keď Guyana získala nezávislosť. Podľa pozorovateľov referendum, ktoré sa konalo minulú nedeľu, sa konalo čiastočne pre to, "že Medzinárodný súdny dvor (MSD) sa v apríli vyhlásil za kompetentný na vyriešenie tohto sporu.
Pred MSD prebieha súdny spor o to, kde by mali ležať hranice Esequiby. Guyana, bývalá britská a holandská kolónia, trvá na tom, že hranice určil arbitrážny tribunál v roku 1899. Venezuela – ktorá neakceptuje jurisdikciu MSD v tejto záležitosti – tvrdí, že rieka Esequibo na východe regiónu tvorí prirodzenú hranicu a historicky bola za hranicu aj uznaná.
Spor o hranicu sa zintenzívnil odvtedy, čo spoločnosť ExxonMobil v roku 2015 objavil v Esequibe výdatné ložiská ropy.
