Obama politiku chápal ako štafetový beh, v ktorom odbehnete jeden úsek a potom musíte odovzdať štafetu niekomu inému. No ľudia sú netrpezliví, hovorí BEN RHODES, ktorý písal prejavy Baracka Obamu vrátane toho so sloganom Yes, we can (Áno, dokážeme to).
Po ôsmich rokoch v Bielom dome vo svojich knihách píše aj o nástupe autoritárskych vodcov a priznáva, že zlyhaním je aj to, keď politici vytvoria a potom nedokážu naplniť veľké očakávania - čo bol prípad Obamu, ale aj aktuálnej vojny na Ukrajine. Potrebujeme dávku realizmu a potrebujeme, aby ľudia chápali, že sa oplatí zaujímať sa o to, čo sa deje v ich krajine, vraví Rhodes v rozhovore pre SME.
V rozhovore Ben Rhodes hovorí aj:
- v čom zlyhala Európska únia,
- čo si myslí o ľuďoch, ktorí sa stretávajú v Davose,
- ako vznikol prejav Yes, we can a prečo tento slogan tak dobre fungoval,
- čo presne znamená, že pri vojne na Ukrajine musíme zreálniť svoje očakávania,
- aké nebezpečenstvo predstavuje konflikt medzi Izraelom a Hamasom aj v súvislosti s voľbami v USA,
- čo by pre svet znamenalo, ak by sa Donald Trump stal znovu prezidentom.
Bol vzostup autoritárstva a krajnej pravice na oboch stranách Atlantiku neodvratný? Do akej miery zaň môže neschopnosť lídrov reagovať na nálady medzi obyvateľmi?
Politici dostatočne nereagovali na problémy, ktoré ľudí trápili, ako napríklad rastúca nerovnosť v našich spoločnostiach, vzdelávacie systémy, ktoré nepripravovali mladých ľudí na zmeny v ekonomike, či moc sústredená v korporáciách.
Ďalším aspektom je spokojnosť demokracie so sebou samou. Spomínam si na dobrú vetu, ktorú raz povedal Matteo Renzi na stretnutí s Obamom: Pre generáciu našich starých rodičov bola Európska únia o zabránení ďalšej vojne, pre generáciu našich rodičov zas o zjednotení kontinentu na princípoch slobody a demokracie. Pre dnešných mladých ľudí je to iba bruselská byrokracia. Nevystupuje aktívne na obranu európskych hodnôt. A za demokraciu sa jednoducho musíte zasadzovať. Nemôžete brať ako samozrejmosť, že ľudia ju chcú.
Ben Rhodes
Americký komentátor, analytik a spisovateľ. Narodil sa v roku 1977.
V rokoch 2009 - 2017 pracoval v Bielom dome ako poradca prezidenta Baracka Obamu pre národnú bezpečnosť a písal prezidentské prejavy.
V tejto funkcii sa podieľal na všetkých kľúčových rozhodnutiach prezidenta Obamu. Viedol aj tajné rokovania s kubánskou vládou, ktoré vyústili do úsilia o normalizáciu vzťahov medzi USA a Kubou.
V súčasnosti je spolumoderátorom podcastu Pod Save the World, spolupracovníkom televízie MSNBC a hlavným poradcom Baracka Obamu a predsedom mimovládky National Security Action.
Napísal dve knihy: After the Fall: Being American in the World We’ve Made a memoáre The World As It Is.
Do Bratislavy pricestoval na Impact Summit, ktorý zorganizovala Nadácia Pontis.
Možno sme tiež neboli pripravení na neistotu, ktorú prinieslo 21. storočie. Nástup umelej inteligencie znamená, že nemôžete veriť už ani tomu, čo vidíte. A autoritárski vodcovia ponúkajú ľuďom istotu. Čo môžu demokraticky zmýšľajúci politici ponúknuť ako alternatívu?
Je to tak. Dochádza k mnohým technologickým zmenám - najprv internet, potom sociálne siete, teraz umelá inteligencia. Ľudia žijú vo veľkej neistote. A keď si nie ste istí budúcnosťou, chcete sa vrátiť k známym veciam. Keď sa svet rýchlo mení, ťahá vás to k svojmu kmeňu, či už je to národnosť, alebo náboženstvo, niečo známe, čo určuje vašu identitu.
V tomto mám ťažké srdce na elity. Pretože ak idete do Davosu alebo na ktorékoľvek z týchto veľkých medzinárodných stretnutí - a ja som na niektorých z nich bol, našťastie nikdy nie v Davose - zdá sa, že ľudia tam sú úplne mimo. Hovoria, že globalizácia je dobrá, voľný obchod je dobrý, že musíme dôverovať trhu. Hovoria to tí, ktorí bohatnú, žijú si pohodlne a lietajú si po konferenciách.
Myslím si, že skutočne nepochopili, že ľudia nie sú hlúpi. Ľudia sú nahnevaní. Ľudia vidia, že systém pre nich v skutočnosti nefunguje a nemá odpovede na otázky o budúcnosti. Na to existuje politická odpoveď a hodnotová odpoveď. V politike môžu prísť nové politické prístupy vo svete umelej inteligencie a potenciálnej straty pracovných miest.
Musíme hovoriť o tom, či treba zaviesť univerzálny príjem, o skutočnej zmene vzdelávacích systémov, aby sme pripravovali ľudí na rôzne typy povolaní a rôzne typy kariérnych zmien. Ale je to aj o snahe vyjsť ľuďom v ústrety, priznať im ten pocit neistoty.
