Keď sa minulý rok v apríli potopila loď Moskva, Rusi prišli o svoje najdôležitejšie plavidlo. Tvrdili, že na palube vypukol požiar, no ukrajinská strana mala svoju verziu.
Na loď vraj vypálili dve protilodné strely R-360 Neptun. Čosi na tejto verzii však nesedelo. Krížnik Moskva bol v čase útoku viac ako sto kilometrov od pobrežia, no ukrajinské radary mali rozsah detekcie ani nie päťdesiat kilometrov.
O pár mesiacov prišiel denník Ukrajinska pravda s vysvetlením. K detekcii ruskej lode nepomohli Ukrajincom zahraniční spojenci, ale počasie. Že to tak mohlo byť, teraz potvrdzuje aj veda.
V texte sa dozviete:
- Do akej diaľky bežne fungujú ukrajinské radary.
- Prečo Švédov zaujala ukrajinská verzia o potopení Moskvy.
- Ako mohli Ukrajinci detekovať Moskvu.
Najväčšia potopená loď
O ruskom vojenskom krížniku Moskva sa písalo hneď zo začiatku ruskej invázie na Ukrajine. Vtedy posádka lode vyzvala ukrajinských vojakov na Haďom ostrove, aby sa vzdali.
Ukrajinci odpovedali, aby ruskí vojaci išli do pekla, hoci použili silnejší výraz.
A o pár týždňov loď pošla presne tam, kam ju poslali. Potopila sa 14. apríla 2022 východne od Hadieho ostrova v Čiernom mori.
Rusko prišlo o ďalšiu loď. Kyjev flotilu môže odtlačiť od frontu Čítajte Na palube bolo zrejme takmer 500 členov posádky. Rusi tvrdili, že na lodi proste vypukol požiar a mal iba jednu obeť. Neskôr ruský súd uznal, že ďalší sedemnásti zo zhruba tridsiatich nezvestných námorníkov tiež umreli.
Moskva je najväčšia potopená loď v bojoch od roku 1982, keď sa počas vojny o Falklandy potopil argentínsky krížnik ARA General Belgrano.
Krížnik Moskva mal na dĺžku 186 metrov a na výšku dvadsať metrov. Pre radary ide o celkom veľký cieľ, záleží však na tom, v akej sú vzdialenosti.
Tvrdenie Ukrajincov, že loď zachytili na radaroch 13. apríla vďaka počasiu zaujalo vedcov zo Švédskej agentúry pre výskum obrany. Od 90. rokov vyvíjajú model šírenia vĺn, ktorý im pomohol ukrajinskú verziu overiť.
