Z Kyjeva od nášho spolupracovníka Braňa Ondrášika.
V sále Rovesník vo východnej časti Kyjeva sa dnes netancuje ani nekoncertuje ako zvyčajne. Patrí malým boxerom a boxerkám.
Keby v krajine nezúrila ruská vojna, bola by to možno iba jedna z mnohých malých športových udalostí. Ale dnes medzi sebou súperia deti z Doneckej oblasti v modrých dresoch proti deťom z Kyjeva v červených. Dresy oboch zdobí ukrajinský národný symbol trojzubec alebo ukrajinská vlajka.
Medzi niekoľkými desiatkami Kyjevčanov sú v publiku aj vojaci. Pobehuje tu aj malý psík v zelenom vojenskom svetríku, tiež s trojzubcom.
V meste, kde sa veľké športové podujatia pre prebiehajúci konflikt stále odohrávajú za zavretými dverami a s vyprázdnenými tribúnami, bol turnaj v boxe, ktorý sa konal 14. novembra, pre miestnych vzpruhou.
Deti z Donbasu, mnohé z obcí, ktoré priamo hraničia s frontovými líniami, preň strávili vo vlaku celý deň. Turnaj je venovaný padlým športovcom, predovšetkým boxerom, ale aj tým, ktorí krajinu na vojnových frontoch stále bránia. A zápolia v meste, kde je starostom bývalý svetový šampión v boxe v ťažkej váhe – Vitalij Kličko.
Mladí boxeri a boxerky sa pred zápasom rozcvičujú a nacvičujú si ťahy a údery. Z Doneckej oblasti ich tu je dnes dvadsaťpäť, sprevádzajú ich štyria tréneri. Počas zápasov ich ovievajú a utierajú ako skutočných malých Kličkov, ich tváre zovreté v grimase ako na veľkom turnaji.
„Simply the best ...“ (jednoducho najlepší), zaznie z reproduktorov v krátkom prerušení hlas Tiny Turner a zápasníci pokračujú v rozdávaní úderov. Na tomto mieste našťastie iba v ringu.
V článku sa dočítate aj:
- čo hovorí rekordmanka, ktorá zdolala najvyššie vrchy siedmich kontinentov,
- čo si o ruských športovcoch myslí ukrajinský olympijský šampión v boxe,
- ako sa do vojnového úsilia zapája víťaz NBA.
Z obcí neďaleko frontu na turnaj v boxe
Iba 12-ročný Kyril Kyrčej, ktorý sa boxu venuje už päť rokov, nie je na tomto turnaji žiadnym nováčikom, zúčastnil sa ho aj pred rokom. Na boxera je trochu plachý. „Aj u nás býva ostreľovanie, ale našťastie nie sú také časté ako na iných miestach,“ rozhovorí sa o svojom meste Pokrovsk v Doneckej oblasti, kde žije aj trénuje. Na otázku, ako dopadol zápas, odpovie stroho, že vyhral.
Loading
...Opakom Kyrila, aspoň pokiaľ ide o výrečnosť, je o dva roky starší David Štetin zo Selydove v Doneckej oblasti neďaleko frontu. Keď rozpráva, je ako animovaná postava z komiksu, rozhadzuje rukami, v tom, čo hovorí, má jasno. Aj on sníva o tom, že sa stane olympijským šampiónom, alebo aspoň majstrom sveta vo svojom športe, do ktorého ho okrem kamarátov ťahalo „srdce aj duša“. Na letné olympijské hry by sa chcel dostať už v roku 2028, keď sa majú konať v Los Angeles. Ako mnohí ďalší v tejto sále, aj on verí, že vojna bude dovtedy už iba smutnou spomienkou.
„Aj dnes nás ostreľovali,“ vytiahne telefón a ukazuje fotografie z dnešného rána v jeho meste. „Na tento turnaj som sa prihlásil ako poďakovanie všetkým boxerom a športovcom, ktorí za nás bojujú na fronte,“ ukončí rozhovor, ponáhľa sa do ringu a po ceste, za zvukov rockovej hudby a gongov, sa rozcvičuje.
Šrapnely nevedia čítať. Ako sa žije neďaleko frontu, kde ostreľovanie neutícha (reportáž) Čítajte Sprevádza ho kamarát – boxer Vitalij Čerevaň (14). „Môj otec bol tiež boxer,“ povie hrdo o svojej ceste k tomuto športu.
Najlepším dôkazom, že box už nie je iba doménou mužov a chlapcov, sú dievčatá, ktoré tu súťažia. Anna Hrebeňuková (11) je z Pokrovska a Ksenia Tomčuková (13) zas z asi 30 kilometrov vzdialeného Ukrajinska v Doneckej oblasti. „V Ukrajinsku je viac ostreľovaní a útokov ako v Pokrovsku. Čo máme robiť, zvykli sme si,“ povzdychne Ksenia.
