JEREVAN. Arménsko a Azerbajdžan vo štvrtok obnovili rozhovory o spoločných štátnych hraniciach, uviedli arménski predstavitelia. Rokovania o normalizácii vzájomných vzťahov sa zastavili po tom, ako Baku získalo späť sporný región Náhorný Karabach od arménskych separatistov.
Komisia pre delimitáciu hraníc, ktorú vedú arménsky vicepremiér Mher Grigorjan a jeho azerbajdžanský kolega Šahin Mustafajev, vo štvrtok začala piate kolo rokovaní", uviedla Grigorjanova hovorkyňa. Stretnutie "sa koná na ijevsko-gazachskom úseku štátnych hraníc", dodala.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň uviedlo, že Baku "je pripravené na priame rokovania s Arménskom na bilaterálnej báze s cieľom čo najskôr uzavrieť mierovú dohodu".
Arménsky premiér kritizuje Rusko za nedodanie zbraní, za ktoré Jerevan zaplatil Čítajte Prevažne kresťanské Arménsko a väčšinovo moslimský Azerbajdžan viedli od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 dve vojny o Náhorný Karabach. Tento región je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývali ho predovšetkým etnickí Arméni a tamojší separatisti túto hornatú enklávu ovládali tri desaťročia. Azerbajdžan v Karabachu obnovil svoju kontrolu po bleskovej vojne 20. septembra. Z regiónu následne utieklo do Arménska viac než 100.000 ľudí.
Medzinárodne sprostredkované mierové rozhovory zatiaľ nepriniesli žiadny prelom. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa v októbri odmietol zúčastniť na rokovaniach s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom v Španielsku, pričom ako dôvod uviedol zaujatosť Francúzska ako jedného zo sprostredkovateľov.
Aj Washington zorganizoval niekoľko stretnutí diplomatov oboch krajín. Azerbajdžan však ďalšie rozhovory odmietol, pretože USA majú "zaujatý" postoj. Vplyv Ruska ako tradičného regionálneho sprostredkovateľa na Kaukaze zoslabol po rozpútaní nevyprovokovanej vojny proti Ukrajine.
