WASHINGTON. Vo veku 100 rokov zomrel v stredu bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.
Svet sa lúči s Kissingerom
"Henry Kissinger formoval americkú zahraničnú politiku ako málokto," napísal kancelár Scholz. Pripomenul význam jeho oddanosti k transatlantickému priateľstvu medzu USA a Nemeckom aj jeho blízkosť k rodnej krajine. "Svet stráca výnimočného diplomata," uviedol.
Loading
...
"Bavorsko smúti za Henrym Kissingerom," napísal bavorský premiér bavorský premiér Söder. Kissingera označil za významného štátnika s prezieravosťou a rozsiahlym analytickým postrehom, ktorými dokázal ľudí presvedčiť.
"Bol jedným z najdôležitejších a najmúdrejších zahraničných politikov minulého storočia," uviedol. Pripomenul, že niektoré Kissingerove postoje sa nevyhli sporom.
Predseda Európskej rady Michel pripomenul, že mal česť niekoľkokrát sa s Kissingerom stretnúť. "Láskavý človek s brilantnou mysľou, ktorý viac než jedno storočie formoval osudy niektorých s najvýznamnejších udalostí 20. storočia," uviedol Michel.
Loading
...
Kissingerova stratégia a vynikajúce diplomatické schopnosti podľa von der Leyenovej formovali svetovú politiku v 20. storočí. "Jeho vplyv a odkaz pretrvá a bude sa šíriť aj v 21. storočí," dodala.
Bohaté skúsenosti
Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach - prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda - zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.
Zaslúžil sa o uvoľnenie napätia vo vzťahoch medzi Západom a Moskvou a bol tiež hlavným architektom zblíženia medzi USA a Čínou
. Jeho kyvadlová diplomacia navyše položila základ prvých mierových dohôd medzi Izraelom a jeho susedmi.
Výrazne kontroverznejší je Kissingerov podiel na ukončení vietnamskej vojny v roku 1973. Uzavretie mieru, za ktorý dostal Nobelovu cenu, síce viedlo k odchodu amerických vojsk, vo svojom dôsledku však aj k víťazstvu komunistického severu. Kritici mu tiež dávajú za vinu rozšírenie vojny do Laosu či podiel na porušovaní ľudských práv.
Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.
Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností - od politikov až po prezidentov - si k nemu chodievalo po rady.
Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej - napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.
Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea.
V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike .
V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.
Narodil sa v Nemecku
Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu.
Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.
Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.
V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.
Rozpaky aj pohoršenie
Rozpaky aj pohoršenie vzbudili niektoré jeho výroky po ruskom útoku na Ukrajinu.
Napríklad vlani v máji na Svetovom ekonomickom fóre v Davose uviedol, že Ukrajina by mala prijať ruskú okupáciu Krymu.
"Rokovania musia začať v nasledujúcich dvoch mesiacoch, inak nastanú dramatické zmeny a vznikne napätie, ktoré nebude jednoduché prekonať," povedal s tým, že Ukrajina by sa v mierových rozhovoroch mala vrátiť k stavu pred 24. februárom, teda pred začiatkom ruskej invázie. Rusko malo v tom čase pod kontrolou ukrajinský polostrov Krym a neformálne aj časť Doneckej a Luhanskej oblasti, kde vznikli samozvané proruské republiky.
"Vyvoláva to pocit, že pán Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022 ale 1938," povedal v reakcii ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s narážkou na odtrhnutie Sudet a mníchovskú dohodu.
Neskôr Kissinger podporil vstup Ukrajiny do NATO a tiež varoval pred nebezpečenstvom vyplývajúcim zo zbližovania Ruska s Čínou. Tiež vyhlásil, že by bol ochotný odcestovať do Moskvy a stretnúť sa s Putinom. Rokovania o ukončení vojny by sa mali podľa neho začať do konca tohto roka, a to za sprostredkovania Číny.
Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates, bol druhýkrát ženatý, mal dve deti.
Napísal niekoľkých kníh, napríklad Umenie diplomacie, Potrebuje Amerika zahraničnú politiku? alebo Usporiadanie sveta.
Označoval sa za milovníka futbalu a bol členom organizačného výboru majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1994, presadzoval aj kandidatúru na usporiadanie šampionátu v USA v roku 2018.