Konflikt na Blízkom východe má potenciál preniesť sa čiastočne aj do európskych ulíc, myslí si expertka na Blízky východ IRENA KALHOUSOVÁ.
Dodáva, že to nie je dobrá správa. "Európa s tým nevie veľa urobiť, na konflikt veľký vplyv nemá a komunity v Európe sú naladené tak, ako sú naladené," hovorí.
Idea Hamasu sa podľa nej oslabí len v momente, keď Palestínčania budú mať lepšiu perspektívu - preto je zásadná otázka, čo bude po vojne s Gazou a so Západným brehom Jordánu.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- či je riešením situácie na Blízkom východe jeden alebo dva štáty,
- ktoré krajiny sú dôležité pre mierové rokovania,
- čo sa Hamasu podarilo už dnes, v Izraeli, ale aj v Európe,
- prečo v Európe narastá antisemitizmus,
- kto sú ľudia na demonštráciách v uliciach európskych miest.
Môže sa násilie z Blízkeho východu preliať aj do Európy?
Kým budú z Gazy chodiť hrozivé zábery, situácia bude napätá. Ale myslím si, že sa to postupne upokojí, pozornosť sa prenesie inam.
Násilie na Blízkom východe môže inšpirovať jednotlivcov na nejaké činy, ale to, samozrejme, tajné služby vedia a snažia sa tomu zabrániť.
Radikalizáciu jednotlivcov sme videli už počas Islamského štátu. Hamas však nie je globálna teroristická organizácia a ľudia z Európy zrejme nebudú chodiť bojovať do Gazy.
Čo si má Európa odniesť z prebiehajúceho konfliktu, aké je z neho ponaučenie pre európsku demokraciu?
Čo sa týka európskej zahraničnej politiky, ukazuje sa, že mnoho iniciatív na zlepšenie situácie nepomáha. Hamas európske hodnoty vôbec nezaujímajú.
Smerom dovnútra to ukazuje, že ten konflikt má potenciál sa preniesť čiastočne aj do európskych ulíc, čo nie je dobrá správa. Európa s tým nevie veľa urobiť, na konflikt veľký vplyv nemá a komunity v Európe sú naladené tak, ako sú naladené.
Deeskalovať situáciu pomôže, ak nebudeme plošne odsudzovať moslimov, že sú všetci priaznivcami Hamasu, a zároveň ak dokážeme uchrániť židovské komunity, ktoré sú vždy viac na rane.
Izrael tvrdí, že mu ide o zničenie Hamasu. Je vôbec možné dosiahnuť takýto cieľ?
Ideou Hamasu je násilný boj proti Izraelu, a to je niečo, čo izraelská armáda nemôže zničiť. Táto idea sa oslabí len v momente, keď Palestínčania budú mať lepšiu perspektívu, nádej, že ich život sa zlepší, a preto otázka, čo bude po vojne s Gazou a so Západným brehom Jordánu, je úplne zásadná.
Keď sa nepodarí prísť so životaschopným plánom, bude to zlé a Hamas sa vráti ako Hamas 2.0 alebo iná organizácia a nasledovať bude ďalšie kolo konfliktov.
Irena Kalhousová
- Je riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Univerzite Karlovej v Prahe.
- Na Univerzite Karlovej tiež prednáša na Fakulte sociálnych vied.
- Špecializuje sa na Izrael a vzťahy stredoeurópskych krajín s Izraelom, na arabsko-izraelský konflikt a na bezpečnosť na Blízkom východe.
- Pôsobila ako výskumníčka pre National Security Studies v Tel Avive.
- V Pražskom inštitúte bezpečnostných štúdií pôsobila ako hlavná analytička.
- Má doktorát z London School of Economics and Political Sciences.
- Magisterský titul získala na univerzite v Cambridge.
- Bakalársky titul má z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
Keď sa začne rokovať o mieri, ktoré krajiny budú dôležité?
USA. Podporili Izrael hneď na začiatku. Slová Joea Bidena bezprostredne po masakre Hamasu zasiahli srdcia Izraelčanov. Ale USA nimi tiež požiadali o symbolické miesto pri stole v rámci vojenského establišmentu a majú veľký vplyv na to, ako Izrael plánuje vojenské operácie v Gaze a čo si môže a nemôže dovoliť.
Ďalším dôležitým hráčom bude Katar, aj pre vyjednávanie o dlhodobejšom prímerí. Možno sa bude uvažovať aj o tom, že by sa vedenie Hamasu z Gazy presťahovalo niekam inam, čo už sa v minulosti dialo, tam by tiež Katar zohral rolu.
Ak má byť Gaza revitalizovaná, zásadnú úlohu bude hrať Egypt. Ak neprevládne extrémistický názor, že Gazu treba znovu okupovať, Izrael sa bude chcieť z Gazy stiahnuť.
Uvidíme, čo ostatné arabské krajiny. Tie sa skôr zdráhajú zapojiť. Gaza je horúci zemiak a ony nechcú byť videné ako tie, ktoré pomáhajú Izraelu alebo si nechcú pustiť problém Gazy na svoje územie.
Turecko môže zohrať úlohu a byť hlasom Palestínčanov. EÚ skôr bude v pozícii, že finančne prispeje na obnovu Gazy.
To je dobrá pozícia pre Európu?
Je to realistická pozícia.
Na Blízkom východe, aj keď my to tak často nechceme vidieť, je rozhodujúca sila. Preto USA za 36 hodín po masakre Hamasu presunuli lietadlovú loď do východného Stredomoria.
Spojené štáty tam dnes majú obrovskú vojenskú prítomnosť, na rozdiel od Európy. Nikde tam nevidíme modrú vlajku so žltými hviezdičkami. Americká vojenská prítomnosť výrazne prispela k tomu, že sa z toho ešte nestal regionálny konflikt.
EÚ nemá vojenskú silu, ťažko do toho konfliktu môže hovoriť inak ako diplomaticky a ekonomicky alebo v tomto prípade humanitárne. Má finančné nástroje, ktoré však majú svoje limity. A ukazuje sa, že sú niekedy problematické. Držia palestínsku samosprávu čiastočne nad vodou a Izrael tak nie je nútený premýšľať, čo ďalej s okupovanými územiami, keď to financuje niekto zvonku.
Na druhej strane to prispieva ku korupcii v Palestíne. Palestínčania potrebujú pomoc, ale časť z nej končí tam, kde by nemala.
Koľko predpokladáte, že môže ešte trvať táto vojna?
