PRAHA. Ceny Pamäti národa, ktoré sa udeľovali v piatok v Národnom divadle v Prahe, dostalo päť osobností zo Slovenska, Česka a Ukrajiny. Organizácia Post Bellum ich ocenila za hrdinstvo voči totalitám 20. storočia a ruskej agresii. Na slávnosti sa po prvýkrát v jej histórii zúčastnil aj český prezident, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Jednou z ocenených Sloveniek bola Mária Šidová. V roku 1958 si pre ňu prišla do práce polícia a odviezla ju do pražskej väznice v Ruzyni, pretože jej rodina v období najtvrdšieho ideologického boja proti cirkvi niekoľko rokov ukrývala kňaza. Odsúdili ju na rok a pol odňatia slobody, trest si odpykávala v pracovnom tábore v Želiezovciach. Prepustili ju na jeseň 1959. Spolu s manželom však v nasledujúcich rokoch čelili opakovaným perzekúciám zo strany režimu.
Druhej ocenenej Slovenke Eve Karvašovej zatklo v detstve gestapo otca za pomoc slovenským partizánom. Neskôr sa ako dcéra lekárnika, teda predstaviteľa "buržoázie", nedostala k maturite a zmaturovala až neskôr na večernej škole. V Slovenskom rozhlase spoznala svojho budúceho druhého manžela – prozaika a dramatika Petra Karvaša. Ten sa však po normalizácii dostal na "čiernu listinu" a Eva dostala na výber medzi rozhlasom a ním. Vybrala si muža, ich spoločný život bol však pod neustálym dohľadom Štátnej bezpečnosti.
Cenu dostal aj ukrajinský pravoslávny kňaz Vasyl Demjanovyč Vyrozub, ktorý stál pri zrode kaplánskej služby v ozbrojených silách Ukrajiny. Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 bol 70 dní v zajatí ruskej armády. Ocenenými Čechmi boli bývalý hovorca Charty 77 Jan Litomiský a Marie Klangová, ktorú počas druhej svetovej vojny zatklo gestapo.
Ceny Pamäti národa každoročne udeľuje organizácia Post Bellum, ktorá dokumentuje príbehy z kľúčových momentov 20. storočia. Ocenenie sa udeľuje hrdinom protifašistického a protikomunistického odboja, ako aj výnimočným osobnostiam moderných dejín, ktoré sa presadili v oblasti ochrany demokracie či bojom proti novodobej totalite.
Počas dvanástich ročníkov Post Bellum ocenilo 56 pamätníkov, medzi ktorými boli napríklad vojnoví veteráni, politickí väzni, odbojári, preživší holokaustu, perzekvovaní spisovatelia či príslušníci cirkví.
