Založili ho križiaci na počesť českého kráľa, stáročia ho kontrolovali Nemci. Kráľovský prístav Königsberg však v druhej svetovej vojne dobyla Červená armáda a už aj s menom po komunistickom politikovi sa stal súčasťou Sovietskeho zväzu. Kaliningrad je dnes ruským územím medzi Poľskom a Litvou, cez ktoré má Rusko aj počas zimy prístup k Baltskému moru.
Po ruskom útoku na Ukrajinu sa dostala Kaliningradská oblasť do väčšej pozornosti najmä v Česku a Poľsku, keď internet zaplavili vtipy o možnej českej anexii „Královca“.
Poľská reportérka PAULINA SIEGEŇ, autorka knihy Královec: Město pohádka, tvrdí, že vtipy odhalili ruské pokrytectvo a že kedysi prozápadný región sa mení na ešte izolovanejší, ako je zvyšok Ruska.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sú ľudia v Kaliningrade odolnejší voči ruskej propagande,
- či ich pobavili vtipy o českej anexii a ponorke Jožin z bažin,
- ako Rusko potláča historickú identitu mesta a oblasti,
- či hrozí na hranici s Bieloruskom širší konflikt,
- ako dianie na východe Poľska poškodzuje celý región.
Kaliningrad, Königsberg, Królewiec, Královec. Všetky tieto názvy sa v histórii aj súčasnosti tohto regiónu stále skloňujú, niektoré vážnejšie a niektoré menej. Ako však sami seba vnímajú Rusi žijúci v tejto exkláve?
V aktuálnej politickej situácii o svojej identite miestni nerozmýšľajú toľko ako predtým. Keďže Kaliningrad má nezvyčajné miesto na mape, vytvorila sa okolo neho akási predstava, kto v ňom žije.
Kaliningradčania majú tendenciu myslieť si, že sú iní ako ostatní Rusi, v niečom lepší, proeurópskejší, viac západní. Problém je, že tieto názory boli aktuálne ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Odvtedy je Kaliningrad podľa slov jednej mojej priateľky viac ruský ako samotné Rusko. Sú izolovaní od zvyšku Európy, čo bola ich najväčšia výhoda – že hranice EÚ mali pol hodiny autom.
Odkedy Poliaci ani Litovčania nedovoľujú Rusom vstup na turistické víza, mám pocit, že Rusko začalo Kaliningrad pohlcovať. Počas pandémie boli hranice zavreté a ľudia začali viac navštevovať zvyšok Ruska. Dovtedy, ak si Kaliningradčania mali vybrať, či pôjdu na dovolenku do Španielska, alebo na Altaj, zvolili si Španielsko. Až keď nemôžete ísť do Španielska, pôjdete na Altaj. Takže ľudia z Kaliningradu začali spoznávať Rusko.
Vnímajú aj Rusi občanov Kaliningradu ako tých viac „pozápadnených“?
Kaliningradu sa podarilo prezentovať sa medzi ostatnými Rusmi ako turistické miesto v Európe, akási ruská Európa či európske Rusko. Istý čas mali aj reklamy, v ktorých sa písalo, že ak nemôžete ísť do Hamburgu či do Amsterdamu, choďte do Kaliningradu.
Mnohým to stačilo, pretože nikdy za hranicami neboli a nemajú také možnosti. Kaliningrad bol pre nich esenciou Európy.
Rozprávala som sa však s ľuďmi, ktorí sa chceli v Kaliningrade usadiť, no nepodarilo sa im zapadnúť medzi miestnych. Vnímajú ich ako chladných, nepríjemných, neslušných, povýšeneckých či narcistických. Vnímam tiež, že silnou súčasťou ich identity je aj to, že im prekáža imigrácia z iných častí Ruska v posledných rokoch. Ľudia zo Sibíri či ďalekého východu Ruska nie sú veľmi vítaní, pretože prinášajú iný štýl života.
Vplývajú západná poloha a blízkosť k EÚ aj na názory ľudí? Sú ľudia v Kaliningrade odolnejší voči ruskej propagande, ako je to vo zvyšku krajiny?
Áno, pretože veľa cestujú do zahraničia a neveria tak rôznym článkom o tom, ako Rusov všade v Európe napádajú. Ruská propaganda teraz prezentuje Európu a Západ ako miesto, kde sa k Rusom správajú veľmi nepriateľsky. Rusi z Kaliningradu vedia, že to tak nie je. Už keď sa o Poliakoch v roku 2014 hovorilo, ako útočia na ruské autá a ako sa Poľsko chystá zaútočiť na Kaliningrad, tak tu všetci vedeli, že to nie je pravda, pretože tam každý víkend chodili na nákupy.
Bol zlomovým rokom pre Kaliningrad rok 2014, keď došlo k anexii Krymu? Rusko sa pri Kryme oháňalo historickým nárokom, no história Kaliningradu je oveľa komplikovanejšia. Začal sa vtedy región uberať iným smerom?
