GAZA, BRATISLAVA. Palestínski umelci Sliman Mansour, Nabil Anani a Issam Badr vystavovali v roku 1980 v galérii na Západnom brehu Jordánu len tri hodiny, keď prišli izraelskí vojaci a ich maľby skonfiškovali.
Trojicu maliarov si neskôr predvolali na policajnú stanicu. Nepáčilo sa im totiž, že používajú vo svojich dielach palestínsku vlajku, čo označili za politickú tvorbu.
„Prečo robíte politické obrazy? Prečo nemaľujete niečo pekné ako kvety či akty?,“ spýtal sa ich jeden z vojakov, spomína si Mansour pre kanál AJ+, ktorý patrí pod web al-Džazíra.
Badr sa ho na to spýtal, či môže kvety maľovať čiernou, bielou, červenou a zelenou - farbami palestínskej vlajky. Vojak mu odpovedal, že taký obraz by mu zhabal. „Potom zvýšil hlas a povedal, že aj keby sme namaľovali melón, tak nám ho skonfiškuje,“ pokračoval Mansour.
Práve melón sa počas nasledujúcich rokov stal znakom solidarity s Palestínčanmi. Ako symbol si ho osvojili aj propalestínski demonštranti po najnovšom vyostrení konfliktu, ktoré spustil útok teroristov z Hamasu na Izrael a pokračuje útokmi izraelských jednotiek v Pásme Gazy.
V článku sa dočítate aj:
- kedy melón ako symbol použili prvýkrát,
- ako v posledných rokoch Izrael zakročuje proti palestínskej vlajke,
- ako melón zbiera peniaze pre Palestínčanov.
Melón namiesto vlajky
Napriek tomu, že izraelský vojak tieto slová adresoval práve im, ani jeden z umelcov nezačal motív tohto ovocia vo svojich dielach používať. Prvým bol pravdepodobne maliar Khaled Hourani, ktorý sa dopočul o Mansourovom príbehu a v roku 2007 namaľoval plátok melóna ako symbol palestínskej vlajky.
Melón však bol symbolom palestínskej solidarity už predtým. Prvýkrát ho začali používať v roku 1967 po tzv. šesťdňovej vojne, v rámci ktorej sa Izrael zmocnil Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu, vrátane Východného Jeruzalema, píše magazín Time.
