ANKARA, BRATISLAVA. Recep Tayyip Erdogan sa s hovorcom Moslimského bratstva prvýkrát stretol v 70. rokoch minulého storočia, teda dávno predtým, ako sa na začiatku tohto tisícročia stal premiérom a neskôr aj prezidentom.
Práve Erdogan v posledných dvoch desaťročiach výrazne zmenil sekulárne Turecko, keď do fungovania štátu čoraz otvorenejšie púšťal náboženské politiky. V súlade s postojmi hnutia, ktorého členov má v strane a ktoré podporil počas arabskej jari v roku 2011, keď sa arabské diktatúry obávali, že Moslimské bratstvo spôsobí ich pád.
„Vždy sme mali vzťah s islamských hnutím alebo politickou stranou,“ povedal v tom roku vtedajší Erdoganov hlavný poradca Necmettin Erbakan. „Dokonca aj pred vytvorením našej Strany spravodlivosti a rozvoja.“
Konečným cieľom Moslimského bratstva je vytvorenie štátu podľa pravidiel islamu, ktorý by presahoval súčasné hranice štátov. Postupy majú byť mierové, ale jeho učenie inšpirovalo aj mnohé teroristické organizácie. Vzniklo v roku 1928 v Egypte, svojich prívržencov má v rôznych moslimských štátoch aj v západnej Európe.
V článku sa tiež dočítate:
- že Erdogan berie Hamas ako bojovníkov za slobodu,
- ako Turecko stratilo vplyv a ako ho chce Erdogan získať znovu,
- aké malo vzťahy Erdoganove Turecko s Hamasom, Fatahom a Izraelom,
- ako tieto kroky Turecka vnímajú v Bruseli,
- čo je za tureckým postojom,
- ako argumentuje turecká diplomacia.
Nevystupuje otvorene, svojich ľudí hnutie pretláča na školy, do médií, do sociálnych služieb, do štátnej správy alebo priamo vlád moslimských štátov vrátane Saudskej Arábie a práve Turecka. Jednou z organizácií, ktorú „bratia“ v druhej polovici 80. rokov minulého storočia vytvorili, je Hamas, radikálne nábožensky orientovaná palestínska organizácia, ktorá oslabila sekulárny Fatah.
Ako sa z Erdogana stal Erdogan? Najprv technokrat, potom mučeník, nakoniec sultán Čítajte Erdogan a Hamas majú k sebe blízko aj po brutálnych teroristických útokoch Hamasu na Izrael zo 7. októbra, pri ktorých zabili asi 1400 Izraelčanov, väčšinou civilistov. Erdoganova vláda však na rozdiel od západných krajín – svojich spojencov napríklad v NATO – ani nepovažuje Hamas za teroristickú organizáciu.
„Hamas nie je teroristická organizácia, je to skupina bojovníkov za slobodu a mudžahídov brániacich svoje územie a ľudí,“ povedal v parlamente Erdogan. Mudžahíd je arabský výraz pre bojovníkov vo svätej vojne džihád, označovali sa tak napríklad bojovníci proti sovietskej okupácii v Afganistane.
