YPRES/PARÍŽ/LONDÝN. Hlaholom poľníc a zvonením zvonov si ľudia na celom svete - od Austrálie až po západoeurópske bojiská prvej svetovej vojny - v sobotu pripomenuli 105. výročie uzatvorenia prímeria medzi Nemeckom a dohodovými štátmi, čím sa oficiálne ukončila prvá svetová vojna (1914-18).
Ako pripomenula agentúra AP, Deň prímeria je zvyčajne príležitosťou pripomenúť si historické udalosti a vzdať úctu tým, ktorí položili svoj život za svoju krajinu.
Tento rok však v prejavoch na spomienkových aktoch opäť rezonovala vojna rozpútaná Ruskom voči Ukrajine, ako aj vojna odohrávajúca sa v palestínskom Pásme Gazy.
Príbehy veteránov často nepoznajú ani ich najbližší. Oznámiť smrť rodinám kamarátov bolo to najťažšie, hovoria Čítajte "Vlani o tomto čase boli naše myšlienky zamerané na Ukrajinu. Dnes sú naše mysle plné hrozných výjavov z Izraela a Gazy. To sú len dva z viac ako 100 ozbrojených konfliktov v súčasnom svete," upozornil v sobotu Benoit Mottrie, vedúci združenia Last Post v západobelgickom meste Ypres, kde sa odohrali jedny z najukrutnejších bojov prvej svetovej vojny.
Počas obradu, na ktorom sa zúčastnil aj belgický premiér Alexander De Croo, Mottrie vyjadril pocit bezmocnosti, ktorí mnohí majú, že poučenie z minulosti sa nemôže automaticky pretaviť do mieru v súčasnosti.
Vo Francúzsku vzdajú poctu židovskému dôstojníkovi
Zhruba v tom istom čase si pamiatku padlých v Paríži uctil francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý položil veniec kvetov k Hrobu neznámeho vojaka, ktorý sa nachádza pod Víťazným oblúkom na námestí Place Charles-de-Gaulle.
Podľa francúzskeho denníka Le Monde, ktorý sa odvolal na komuniké Elyzejského paláca, minister ozbrojených síl na žiadosť prezidenta republiky vzdá v sobotu vo vojenskej akadémii osobitnú poctu Alfredovi Dreyfusovi, dôstojníkovi francúzskej armády odsúdenému kvôli tomu, že bol Žid, a neskôr rehabilitovanému Francúzskou republikou.
Samotný Macron pritom v sobotu avizoval, že v nedeľu sa nezúčastní na pochode proti antisemitizmu, aj keď - podľa svojich slov - na ňom bude "v duchu i srdcom prítomný".
Macrona v tejto veci konfrontovala Dreyfusova pravnučka, ktorá ho oslovila po pietnom akte pod Víťazným oblúkom. Na jej výčitku Macron reagoval, že úlohou hlavy štátu je skôr budovať jednotu krajiny a byť pevný v hodnotách, prijímať rozhodnutia, hovoriť a konať, ako treba. Zdôraznil, že "pokiaľ ide o antisemitizmus, je to veľmi jednoduché: nič nepripustíme a nič ho neospravedlňuje."
Austrálsky premiér Anthony Albanese vo svojom príhovore v Deň prímeria apeloval nezabúdať na hrôzy vojen, keď sa zamýšľal nad dôsledkami vojny v rokoch 1914-18, v ktorej zahynulo takmer 10 miliónov vojakov - niekedy aj desaťtisíce za jediný deň.
V Británii si uctili padlých minútou ticha
V Londýne a ďalších mestách Spojeného kráľovstva sa v sobotu zišli tisíce ľudí, aby si pripomenuli výročie ukončenia prvej svetovej vojny a pamiatku jej obetí si uctili aj dvomi minútami ticha, informovala televízia Sky News.
V tento deň si ľudia v Británii na svoje oblečenie pripínajú červený kvet maku a kladú vence k pomníkom na pamiatku tých, ktorí prišli o život v konfliktoch na celom svete.
Ceremoniál v Londýne, ktorý je obvykle veľmi pokojný a dôstojný, sa konal pod prísnym dohľadom policajných a bezpečnostných zložiek. Objavili sa totiž obavy, že na sobotu zvolané masové propalestínske protesty by sa mohli vymknúť spod kontroly a narušiť spomienkové obrady.
Očakáva sa, že na propalestínskom pochode Londýnom sa zúčastnia státisíce ľudí, informovala agentúra Reuters. Podobné podujatie na podporu Palestínčanov sa v sobotu koná aj v Bruseli.
V Spojených štátoch si Deň prímeria, ktorý pôvodne pripomínal koniec prvej svetovej vojny, od roku 1954 pripomínajú ako Deň veteránov na počesť všetkých vojnových veteránov. Táto transformácia je prejavom uznania prínosu veteránov - účastníkov rôznych ozbrojených konfliktov, konštatovala Sky News.
