BRATISLAVA. Rozvojové krajiny dlhujú čínskym veriteľom najmenej 1,1 bilióna dolárov. Ako referuje spravodajský web CNN, vyplýva to z novej analýzy údajov zverejnenej v pondelok, ktorá uvádza, že viac ako polovica z tisícok pôžičiek, ktoré Čína poskytla za ostatné dve desaťročia, sú v tomto období splatné alebo po splatnosti, pretože mnohí dlžníci majú finančné problémy.
Podľa AidData, univerzitného výskumného centra vo William & Mary vo Virgínii, splácanie pôžičiek po splatnosti čínskym veriteľom prudko stúpa. Takmer 80 percent čínskeho portfólia pôžičiek v rozvojovom svete v súčasnosti podporuje krajiny vo finančnej tiesni.
Peking roky smeroval svoje prostriedky na financovanie infraštruktúry v chudobnejších krajinách.
Tieto finančné prostriedky hojne prúdili do ciest, letísk, železníc a elektrární od Latinskej Ameriky po juhovýchodnú Áziu a pomohli podporiť ekonomický rast v krajinách, ktoré si požičiavali. Popri tom to priviedlo mnohé vlády bližšie k Pekingu a urobilo z Číny najväčšieho svetového veriteľa.
Podľa analýzy viac ako dvoch desaťročí čínskeho zámorského financovania v 165 krajinách, ktorú zverejnilo centrum AidData, teraz vstúpilo 55 percent oficiálnych úverov Číny rozvojovým krajinám do obdobia splácania.
V Číne vás odsúdia aj za rozprávkovú knižku o ovečkách. Diktatúra chce len poslušných Čítajte Situáciu rozvojových štátov zhoršujú súčasné okolnosti, keďže tieto dlhy sú splatné počas náročného obdobia vysokých úrokových sadzieb, problémov s miestnymi menami a spomalenia globálneho rastu.
„Príbeh sa teraz mení. Za posledné desaťročie bola Čína najväčším oficiálnym veriteľom na svete a teraz sme v tomto kľúčovom bode, kde ide skutočne o Čínu ako o najväčšieho oficiálneho vymáhača dlhov na svete,“ povedal výkonný riaditeľ AidData a autor správy Brad Parks.
AidData hovorí, že Peking až do roku 2008 nikdy nemusel riešiť viac ako 10 krajín vo finančnej tiesni s nesplatenými dlhmi. Do roku 2021 však bolo vo finančnej tiesni najmenej 57 krajín s nesplateným dlhom voči čínskym veriteľom vlastneným štátom.
Analýza agentúry AP pred niekoľkými mesiacmi uviedla, že v zákulisí toho celého je neochota Číny odpustiť dlh a jej extrémne tajomstvá o tom, koľko peňazí požičala a za akých podmienok, čo bráni ďalším významným poskytovateľom pôžičiek, aby vstúpili do prípadnej pomoci.
