Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz
Stačilo, aby nacistický vodca Adolf Hitler zostal v mníchovskej pivárni Bürgerbräukeller o 13 minút dlhšie a zomrel by. Nemecký diktátor mal ale presne pred 84 rokmi obrovské šťastie. Rovnako ako ďalšie atentáty prežil aj tento.
Hitler sa pripravoval na svoj tradičný prejav 8. novembra 1939. Výročná spomienková slávnosť v Mníchove pripomínala neúspešný pokus o nacistický prevrat v Nemecku, známy aj ako pivný puč.
Ani predseda nacistickej strany NSDAP, ani ľudia z jeho najbližšieho okolia nemali najmenšie tušenie, že v stĺpe neďaleko rečníckeho pultu vybuchne časovaná bomba. Jej výrobcom bol juhonemecký stolár Georg Elser.
"Dospel k záveru, že Hitler je zlo, ktoré treba odstrániť," píše sa v knihe Dejiny moderného Nemecka o Elserovi, inak obyčajnom remeselníkovi zo sedliackej rodiny. Autorka Mary Fulbrooková ho nazýva odvážnym mužom, ktorý konal bez politickej podpory.
Skutočnosť, že Elser sa o atentát pokúsil sám, je azda jednou z najpozoruhodnejších vecí na celom príbehu, čomu neskôr odmietol uveriť aj samotný Hitler. Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová označila Elsera za hrdinu protinacistického odporu, ktorý sa sám vzoprel ideológii v snahe zabrániť ďalšiemu svetovému konfliktu.
Elser mal 36 rokov, keď sa pokúsil diktátora odstrániť. Otec malého syna všetko pripravil s najväčšou dôkladnosťou a o svojom pláne nikomu nepovedal.
Chcel zabrániť ďalšej vojne
Vyučený tesár a nevyučený zlievač plánoval atentát už dlho. Myšlienka zavraždiť nemeckého politika mu napadla už v roku 1938. Vtedy nadobudol presvedčenie, že druhá svetová vojna je pod Hitlerovou vládou nevyhnutná. Neskôr sa ukázalo, že to boli oprávnené obavy.

Elser mal silnú averziu voči nacizmu. Istý čas bol členom komunistickej strany, ale nikdy nebol výrazne politicky aktívny. Z diaľky však sledoval Hitlerove politické kroky. "Podľa jeho neskorších výpovedí uvádza, že jednou z kľúčových motivácií atentátu bola Mníchovská dohoda z roku 1938," uvádza sa v knihe britského historika Rogera Moorhousa Atentát na Hitlera.
"Uvažoval som, ako zlepšiť podmienky pre robotníkov a vyhnúť sa vojne. Nikto ma k tomu nenabádal," povedal neskôr sám Elser pri výsluchu na gestape. Spis s jeho výpoveďami, ktorý zaznamenala nemecká tajná polícia, bol objavený v 60. rokoch 20. storočia.
Georg Elser sa rozhodol nastražiť na Hitlera bombu, na ktorej výrobe intenzívne pracoval. V rokoch 1925 až 1929 bol zamestnaný v továrni na hodinky, kde sa naučil vyrábať časovače.
Okrem spôsobu, ako sa Hitlera zbaviť, však bol otázny aj výber vhodného miesta a času. Po dlhšom uvažovaní sa Elser rozhodol, že najlepšie mu poslúži spomienka na neúspešný pivný puč zo začiatku 20. rokov. Hitler na tejto oslave so svojím prejavom nemohol chýbať.
Pracoval vo dne i v noci
"Osamelý atentátnik" Elser nechcel nič podceniť a na podujatie, ktoré sa konalo každoročne, prišiel v roku 1938 ako divák. Oslavu tradične hostila mníchovská piváreň Bürgerbräukeller.
Český spisovateľ a odborník na nemecké dejiny Josef Petr Stern vo svojej knihe Hitler - vodca a ľud opisuje, ako si Elser všimol bezpečnostné nedostatky v pivárni, ako aj nedokonalosti pri rečníckom pulte či v celkovom usporiadaní sály.
Po dôkladnej prehliadke celej sály sa rozhodol umiestniť bombu do nosného stĺpa, ktorý sa týčil priamo za rečníckym pultom. Kvôli pripravovanej operácii začal pravidelne navštevovať Mníchov a v auguste 1939 sa do mesta presťahoval natrvalo.
Najprv sa opakovane a neúspešne pokúšal získať zamestnanie v pivovare. Keď ho však niekoľkokrát odmietli, Elser aktivoval svoj plán B. Ten spočíval v tom, že sa každý večer vkradol do pivárne na večeru, potom sa vkradol do skladu a čakal až do zatvorenia. Keď budova konečne vyzerala byť prázdna, pustil sa do práce - celú noc usilovne kopal dutiny v stĺpe, ktorý si hneď na začiatku dôkladne premeral.
Drevené obloženie, ktoré stĺp zakrývalo, prerezával tak, aby ho ako skúsený tesár mohol spätne dokonale zakryť.
Tieto starostlivé prípravy mu trvali mesiac. Piateho novembra umiestnil bombu s na tú dobu veľmi dômyselným časovým mechanizmom do kovovej škatule, ktorú potom vložil do vyhĺbeného otvoru v stĺpe. S časom výbuchu 8. novembra o 21.20 hod.
Keď muž všetko dôkladne pripravil, odišiel do Kostnice. Odtiaľ plánoval utiecť do Švajčiarska, kde v minulosti pracoval.

Hitler svoj prejav skrátil
No zatiaľ čo Elser celé dni a noci premýšľal, ako všetko čo najlepšie pripraviť, Hitler uvažoval, že prejav vôbec neprednesie. Bol plne zamestnaný priebehom druhej svetovej vojny, ktorá vtedy vstupovala do tretieho mesiaca.
Ale ceremóniu v mníchovskej pivárni považoval za skutočne dôležitú, takže nakoniec urobil kompromis. Chystal sa predniesť prejav, v ktorom chcel vyzdvihnúť úspešnú úlohu Nemecka vo vojne a očierniť nepriateľské krajiny, ale skrátil ho. Chcel sa čo najskôr vrátiť do Berlína a venovať sa svojim vojenským plánom.
Nacistický vodca tak nakoniec rečnil len niečo vyše hodiny, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nečakane krátky čas. Hoci Elserova bomba vybuchla na sekundu presne, Hitler bol v čase výbuchu už trinásť minút mimo sály.
Mohutná explózia úplne zničila interiér pivárne, pričom si vyžiadala osem mŕtvych a šesťdesiat zranených.
Prekvapený diktátor
Elsera zadržala hraničná kontrola vo Švajčiarsku. Muža prezradil obsah jeho vreciek, ktorý sa kontrolórom zdal podozrivý. Skrýval skrutky, nity či adresy muničných tovární.
Gestapo Elsera tvrdo vypočúvalo a nakoniec sa k zločinu priznal. Hitler bol však dlho presvedčený, že do atentátu bola zapojená nepriateľská mocnosť a Elser bol len jej nástrojom.
Tajnú políciu presvedčil až jeho podrobný opis atentátu. Historik Roger Moorhouse vo svojej knihe Atentát na Hitlera spomína, ako nacistického politika prekvapil typ človeka, ktorý sa ho pokúsil zabiť.
"Nebol to Žid, ani sa so Židmi nepriatelil, nebol to komunista, bol abstinent... Bol to jeden z poctivých nemeckých robotníkov, o ktorých nacisti verili, že sú chrbtovou kosťou ich strany," píše Moorhouse.
Georga Elsera následne previezli do koncentračného tábora Sachsenhausen a neskôr do Dachau, kde mal prežiť vojnu, a potom ho postavili pred súd. Na konci vojny, 9. apríla 1945, ho však na príkaz zhora zastrelili. Jeho telo spopolnili v krematóriu v Dachau. V roku 2015 nakrútil nemecký režisér Oliver Hirschbiegel o Elserovej neúspešnej operácii film Trinásť minút.
Juhonemecký remeselník nebol jediný, kto sa pokúsil nacistického diktátora zabiť. V novembri 1938 sa o atentát na Hitlera pokúsil napríklad švajčiarsky študent teológie Maurice Bavaud a v júli 1944 sa o to isté pokúsila skupina odporcov režimu pri operácii s názvom Valkýra.
Ani jeden z atentátov však nebol úspešný. Nemecký vodca nakoniec spáchal samovraždu. Tesne pred koncom druhej svetovej vojny sa 30. apríla 1945 zastrelil vo svojom bunkri.
Autor: Adéla Očenášková