Článok pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Automobilový magnát a jeden z najvýznamnejších amerických obchodníkov svojho času čelil obvineniam, že dal priestor na šírenie nenávistných prejavov proti židom na platforme, ktorú vlastnil, a priniesol tak antisemitizmus k novému publiku. Tým obchodníkom bol Henry Ford; platformou boli jeho noviny Dearborn Independent.
Takmer storočie po tom, čo Fordove noviny šírili antisemitské konšpiračné teórie, Elon Musk, muž, ktorého niektorí nazývajú aj moderným americkým Fordom, sa túto jeseň zaplietol do vlastnej polemiky o antisemitizme a slobode prejavu.
Musk v septembri obvinil neziskovú organizáciu Anti-Defamation League z „pokusu zabiť“ jeho platformu X, predtým známu ako Twitter. Viac ako dvadsaťkrát o skupine tweetoval a podporil príspevky s hashtagom #BanTheADL (Zakážme ADL). Skupina založená pred viac ako storočím na obranu židov pred antisemitskými prejavmi je jednou z organizácií, ktoré hlásia nárast nenávistných prejavov na sieti X, odkedy ju vlastní Musk. Elon Musk tiež povedal, že zvažuje žalobu na ADL.
Len bráni X
Musk sa v septembri stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ale odvrátil jeho pokus prinútiť známeho miliardára, aby dôrazne odsúdil antisemitizmus a zaviazal sa proti nemu zakročiť na svojej sociálnej sieti.
Musk a predstavitelia židovskej komunity, ktorí s ním hovorili, tvrdia, že jeho kritika organizácie ADL pramení z túžby brániť X, a nie z nepriateľstva voči židom.
Musk zvažuje, že svoju sieť X stiahne z Európskej únie Čítajte Ford však podľa historikov veril antisemitským konšpiračným teóriám a ďalej ich propagoval. V roku 1918 kúpil Independent v snahe čeliť „nepriateľskej tlači kontrolovanej bankami a inými mocnými finančnými záujmami“, inštitúciám, ktoré spájal so židovskými majiteľmi, napísalo Múzeum Henryho Forda.
Noviny sa stali neslávne známymi, keď v roku 1920 začali vydávať seriál s názvom „Medzinárodný žid: Problém sveta“, v ktorom medzi svojimi 900 000 predplatiteľmi v USA šírili obsah Protokolov sionských mudrcov, antisemitského falzifikátu prvýkrát publikovaného v Rusku.
„Ford vytvoril mediálny hlas, ktorý ovládal len on, hlas, ktorý hovoril ľudovou rečou bez rozsiahlejších vedomostí a ktorý ignoroval čoraz nelichotivejšie články v iných médiách o svojom zakladateľovi,“ napísala historička Victoria Saker Woeste v roku 2004 v článku o Fordovom antisemitizme v Journal of American History. „Najdôležitejším poslaním novín, pre ktoré sú dodnes neslávne známe, bolo šírenie Fordovho antisemitského presvedčenia.“
Ford vs. židia
Prominentné židovské skupiny si uvedomovali nebezpečenstvo, ktoré Ford a Independent predstavujú, ale zdráhali sa podať žalobu, ktorá by mohla pritiahnuť ďalšiu pozornosť k antisemitským myšlienkam, napísal Saker Woeste. Obávali sa aj prehry na súde.
Skupiny ADL a Americký židovský výbor preto často bojovali proti antisemitským nenávistným prejavom nie žalobami, ale brožúrami, v ktorých preukazovali nevierohodnosť dokumentov, ako sú Protokoly sionských mudrcov.
V polovici 20. rokov sa však židovský právnik Aaron Sapiro vzoprel tejto praxi a zažaloval Forda za ohováranie v novinách Independent. Prípad sa zameral na nepravdivé vyhlásenia o Sapirovom poľnohospodárskom družstve; v médiách vyvolal veľký rozruch a stal sa známym ako prípad Ford proti židom.
Súdny spor sa skončil v roku 1927 z procesných dôvodov bez výsledky. Sapirove obvinenia však Forda znemožnili v očiach verejnosti a rozhodol sa Independent zatvoriť, uvádza Múzeum Henryho Forda.
Antisemitizmus rástol ďalej
Ford tiež podpísal list, v ktorom z antisemitizmu Independentu obvinil svojich podriadených a dištancoval sa od Protokolov. Toto ospravedlnenie nenapísal sám obchodník, ale prominentný židovský právnik Louis Marshall.
„Ako čestný muž považujem za svoju povinnosť napraviť krivdu spôsobenú Židom ako blížnym a bratom tým, že ich požiadam o odpustenie za škodu, ktorú som neúmyselne spáchal. Pokiaľ je to v mojich možnostiach, odvolávam útočné obvinenia, ktoré na nich tieto publikácie kládli, a ponúkam im bezvýhradnú istotu, že odteraz môžu odo mňa očakávať len priateľstvo a dobrú vôľu,“ píše sa v liste.
Ford a jeho spoločnosti však prísľub daný v liste, že stiahnu všetky kópie „Medzinárodného žida“, nedodržali. Šíril sa ďalej a popularitu si získal aj v Nemecku v tridsiatych rokoch minulého storočia. Fordovo ospravedlnenie veľmi nepomohlo zabrániť narastajúcemu antisemitizmu v Spojených štátoch ani v samotnom Fordovom Michigane, kde moderátor miestneho antisemitského rádia Charles Coughlin vysielal pre desiatky miliónov ľudí.
Súd s Fordom bol predohrou k desaťročiam diskusií v židovských organizáciách ako ADL o tom, aká je vhodná reakcia na nenávistné prejavy.
Ako o storočie neskôr ukazuje príbeh Muska, to, čo bolo kedysi problémom pre vydavateľov novín, brožúr a rozhlasových moderátorov, sa teraz prelialo na internet.
Autor: Shera Avi-Yonah
