PARÍŽ. Francúzsko čelí "všadeprítomnej a trvalej" hrozbe zahraničného zasahovania. Vyplýva to z výročnej správy parlamentného výboru pre spravodajské služby.
Výbor konštatuje, že pri súčasnej napätej medzinárodnej situácii je hrozba zasahovania zo zahraničia - predovšetkým zo strany Ruska a Číny - "vysoká".
V tejto súvislosti zároveň vyzval na prijatie zákona podľa vzoru americkej legislatívy na boj proti zahraničnému zasahovaniu. Výbor poukázal na to, že súčasné nástroje francúzskych spravodajských služieb nie sú dostatočné na to, aby z dlhodobého hľadiska čelili takýmto hrozbám.
Ciarán si vyžiadal už desať obetí. Európu bičuje mohutná smršť Čítajte Takáto legislatíva by umožňovala zmraziť majetok akejkoľvek fyzickej či právnickej osoby, ktorá sa podieľa na "činnostiach poškodzujúcich zachovanie národnej súdržnosti alebo určených na podporu záujmov cudzej mocnosti".
Výbor skonštatoval, že hrozba zahraničného zasahovania v posledných rokoch nadobudla "nový rozmer" predovšetkým v dôsledku "radikálnej zmeny geopolitické kontextu".
"Zo sveta konkurencie sme sa zrazu stali svetom konfrontácie s autoritárskymi režimami na jednej strane a západnými demokraciami na strane druhej," uviedli v správe jej autori s tým, že priepasť medzi Západom a zvyškom sveta sa stáva dominantným ukazovateľom súčasného obdobia.
Správa poukázala aj na "bezprecedentné" informačné manipulatívne kampane, ktoré predstavujú "novú formu zahraničného zasahovania".
"Fake news sú vojnovou zbraňou proti Západu," uviedli autori správy citujúc prezidentské voľby v USA v roku 2016 a hlasovanie o vystúpení z Európskej únie v Británii ako príklady "zahraničného digitálneho zasahovania".
Francúzski poslanci v tejto súvislosti označili Rusko za veľkú hrozbu. Medzi metódy, ktorá Moskva využíva, zaradili infiltráciu, manipuláciu s informáciami či vymenovanie bývalých európskych lídrov - ako napríklad francúzskeho expremiéra Francoisa Fillona - do vysokých funkcií popredných ruských spoločností.
Pozastavenie vysielania televízie Russia Today či Sputnik vo Francúzsku pomohlo znížiť rozsah ruskej informačnej vojny.
Na margo zahraničného zasahovania správa zároveň uviedla Čínu ako ďalšieho dôležitého aktéra. Peking sa podľa nej spolieha na sieť "verejných i súkromných inštitúcií a kľúčových jednotlivcov" pod kontrolou čínskej Komunistickej strany.
Výbor pre spravodajské služby taktiež spomenul aj Turecko, ktoré sa podľa neho spolieha na svoju diaspóru a náboženské praktiky. Ankara tieto taktiky potom využíva ako "mocný nástroj na presadzovanie politickej ideológie".
