Asistent generála Zalužného zomrel pri explózii narodeninového darčeka (SME Minúta)

Asistenta veliteľa ukrajinskej armády zabil granát, ktorý mu daroval kolega k narodeninám, uviedol v stanovisku minister vnútra Ihor Klymenko. Explózia nastala, keď so synom manipulovali s jedným z granátov. (Ukrajinská pravda)

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov požiadal o povolenie zúčastniť sa na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré s bude konať v Macedónsku. Na Lavrova sa vzťahujú európske sankcie v súvislosti s inváziou jeho krajiny na Ukrajinu.

Severné Macedónsko je v súčasnosti predsedníckou krajinou paneurópskeho bezpečnostného orgánu, ktorého výročná ministerská konferencia sa bude konať v Skopje od 30. novembra do 1. decembra, informuje agentúra AFP.

Severomacedónsky minister zahraničných vecí Bujar Osmani v pondelok novinárom povedal, že od Lavrova dostal list, v ktorom šéf ruskej diplomacie "žiada o prítomnosť v Skopje". "V súvislosti s touto požiadavkou však existuje niekoľko problémov," povedal Osmani.

Keďže vzdušný priestor Severného Macedónska - ktoré nie je členom Európskej únie, ale pridalo sa k jej sankciám voči Moskve -, ako aj vzdušný priestor jeho susedov je pre ruské lietadlá uzavretý, "je potrebné vyvinúť určité logistické úsilie", dodal.

Minister ďalej uviedol, že podľa pravidiel OBSE musia byť na stretnutí prítomní predstavitelia všetkých jej 57 členských štátov. "To však bude závisieť od rozhodnutí, ktoré sa prijmú v nasledujúcich dňoch. Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť to, aby sme boli v Skopje všetci prítomní," zdôraznil Osmani.

Na minuloročnom stretnutí ministrov OBSE, ktoré hostilo Poľsko, Varšava odmietla Lavrova vpustiť do krajiny. Tento krok vyvolal hnev Moskvy, ktorá odmietnutie označila za "bezprecedentné a provokatívne", uvádza AFP. Delegáciu Moskvy namiesto toho viedol stály zástupca Ruska pri OBSE Alexander Lukaševič. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj poďakoval silám za úspešný zásah ruskej vojenskej lode pri sobotnom útoku na lodenicu v prístavnom meste Kerč na polostrove Krym.

"Ďakujem všetkým, ktorí zabezpečili úspešné zasiahnutie ruskej lode v lodenici v Kerči," povedal Zelenskyj vo videoodkaze.

Kapitán ukrajinských námorných síl vo výslužbe Andrij Ryženko v rozhovore pre ukrajinské médiá povedal, že ukrajinská strela zasiahla ruskú raketovú korvetu Askold, informovala agentúra AP.

Ukrajina raketami v sobotu zasiahla lodenicu v meste Kerč na východnom pobreží Krymu. Moskva v nedeľu potvrdila, že útok poškodil jednu loď. Viac detailov o zasiahnutej lodi však neposkytla.

Hovoriť o voľbách v čase, keď je krajina vo vojnovom stave, je nezodpovedné, vyhlásil prezident Zelenskyj. Prezidentské voľby by sa mali na Ukrajine konať na jar budúceho roka, keďže Zelenskému vyprší päťročný mandát.

Ukrajinské zákony však konanie volieb v čase vojnového stavu neumožňujú.

Minulý týždeň na Ukrajine ohlásil svoj zámer kandidovať vo voľbách, ak by sa uskutočnili, bývalý poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč.

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba následne podľa agentúry Reuters uviedol, že Zelenskyj zvažuje, či by sa mali voľby vypísať. Zelenskyj už v auguste uviedol, že ak by sa voľby konali, tak by kandidoval.

"Všetci chápeme, že teraz, počas vojnového stavu, keď pred sebou máme veľa výziev, je absolútne nezodpovedné a tak nejako ľahkovážne púšťať sa v spoločnosti do témy volieb," povedal Zelenskyj. Dodal, že krajina sa potrebuje zamerať predovšetkým na obranu.

Výbuch zabil Hennadija Častjakova, asistenta veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného. Zrejme granát bol umiestnený v jednom z darčekov, ktorý si priniesol domov, píše Ukrajinská pravda. V pondelok oslovoval 39 rokov. (Ukrajinská pravda)

Prezidentka Čaputová poďakovala riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Grossimu za intenzívne angažovanie pri monitorovaní situácie a bezpečnosti jadrových zariadení na Ukrajine.

Prezidentka to uviedla na svojom profile na sociálnej sieti.

Šéfa MAAE pri príležitosti jeho oficiálnej návštevy na Slovensku prijala prezidentka v Prezidentskom paláci.

Ako uviedla prezidentka na sociálnej sieti, Grossi v rozhovore vysoko ocenil úroveň slovenskej jadrovej energetiky a slovenských odborníkov a odborníčok, ktorí majú veľký rešpekt doma i v zahraničí.

Francúzsky výrobca zbraní Verney-Carron podpísal kontrakt v hodnote 36 miliónov eur na dodávku zbraní Ukrajine. Informuje o tom portál Kyiv Independent s odvolaním sa na oznámenie skupiny Cybergun, ktorá firmu vlastní. 

Spoločnosť by mala Ukrajine dodať 10-tisíc útočných pušiek, 2 000 odstreľovacích pušiek a 400 granátometov.

Dohoda „podlieha zavedeniu potrebného financovania, ktoré môžu poskytnúť ukrajinské a francúzske fondy,“ uvádza sa v tlačovej správe. Spoločnosť tiež musí získať povolenia na import a export od francúzskych a ukrajinských úradov.

Proces dodania bude rozložený na 10 mesiacov, čo umožní spoločnosti prispôsobiť svoj výrobný proces výrobe objemov v objednávke. (SITA)

Litovská pohraničná stráž má v úmysle v priebehu nasledujúcich dvoch rokov prijať ďalších 450 príslušníkov s cieľom posilniť ochranu hraníc s Bieloruskom. Uviedol to riaditeľ pohraničnej stráže Rustamas Liubajevas. 

"Chceme posilniť bezpečnosť hraníc," povedal Liubajevas pred parlamentným výborom pre národnú bezpečnosť a obrany vo Vilniuse.

Očakáva sa, že ďalších pohraničníkov prijmú v rokoch 2024 a 2025, pričom pred nasadením na hraniciach absolvujú trojmesačný kurz.

Litovská pohraničná stráž má v súčasnosti približne 4300 zamestnancov vrátane civilistov. Litovsko-bieloruská hranica meria takmer 680 kilometrov a je súčasťou vonkajšej hranice EÚ.

Litva, Lotyšsko a Poľsko obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z vytvárania migračnej krízy cieleným privádzaním migrantov k ich hraniciam. V reakcii na to posilnili ochranu hraníc s Bieloruskom. (TASR)

Ruskí vojaci na hranici medzi Gruzínskom a separatistickým regiónom Južné Osetsko zastrelili gruzínskeho občana. Oznámil to gruzínsky premiér Irakli Garibašvili, informuje Reuters.

Premiér na sociálnej sieti napísal, že ruské sily neďaleko obce Kirbali zastrelili jedného gruzínskeho občana a ďalšieho zadržali.

Ide o prvý smrteľný incident od krátkej vojny v Južnom Osetsku medzi Ruskom a Gruzínskom z roku 2008.

Región Južné Osetsko má zhruba 50-tisíc obyvateľov a od Gruzínska sa odtrhol v krvavej občianskej vojne začiatkom 90. rokov. V roku 2008 Rusko po krátkej vojne s Gruzínskom uznalo jeho nezávislosť spolu s nezávislosťou Abcházska, ďalšieho gruzínskeho odštiepeneckého regiónu.

Ruské sily sú v tomto separatistickom regióne nasadené od roku 1992. Väčšina medzinárodného spoločenstva stále považuje Južné Osetsko za súčasť Gruzínska. (TASR)

Kyjev očakáva, že eurokomisia tento týždeň odporučí začatie formálnych rokovaní o prístupe Ukrajiny k Európskej únii. Agentúre Reuters to povedala ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová.

Podľa vicepremiérky by sa v takom prípade rokovania mohli začať už v decembri. Správu o prípadnom začatí prístupových rokovaní má komisia zverejniť v stredu.

"Povedala by som, že zhodnotenie bude určite pozitívne, pretože sme boli s Európskou komisiou v neustálom kontakte, preberali sme kroky a rokovali sme o krokoch, ktoré sme zvládli zaviesť," uviedla Stefanišynová.

V júni komisia oznámila, že Ukrajina zatiaľ splnila dve zo siedmich podmienok, ktorými EÚ podmieňuje začatie prístupových rokovaní. Podľa ukrajinskej vicepremiérky sa odvtedy Ukrajine podarilo splniť aj ďalšie požiadavky. "Pokiaľ ide o sedem krokov, všetko, čo bolo odsúhlasené, bolo zavedené a splnené," povedala Stefanišynová.

Prístupové rokovania zvyčajne trvajú roky, poznamenala agentúra Reuters. Kandidátska krajina pritom musí pred svojím vstupom splniť mnohé právne a ekonomické kritériá. (ČTK)

Ukrajina vyzvala poľských dopravcov, aby ukončili blokádu troch kľúčových hraničných priechodov. Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Zvaryč napísal, že hraničná blokáda je „bolestivé bodnutie do chrbta Ukrajiny“.

 „Koridory solidarity medzi Ukrajinou a EÚ sú ohrozené. Vyzývame na ukončenie hraničnej blokády," cituje veľvyslanca spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Skôr počas pondelka začali desiatky poľských dopravcov blokovať tri kľúčové poľsko-ukrajinské hraničné priechody - Dorohusk - Jagodzin, Korczowa - Krakowiec a Chrebenne - Rawa Ruska.

Ich kľúčovou požiadavkou je návrat systému vydávania povolení pre ukrajinských dopravcov na pôsobenie v Európskej únii, čo neplatí od začiatku vojny na Ukrajine. Ďalšou požiadavkou je sprísnenie pravidiel pre dopravu podľa certifikátu ECMT.

Ruský telekomunikačný kábel Baltika v Baltskom mori bol minulý mesiac poškodený a v súčasnosti prebieha jeho oprava, vyhlásilo fínske ministerstvo hospodárstva. 

Baltika patrí ruskej štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom. Meria približne tisíc kilometrov kilometrov a spája Petrohrad s enklávou Kaliningrad.

Fínsky minister hospodárstva oznámil, že Rostelecom prvý raz nahlásil fínskym úradom výpadok na kábli 12. októbra, teda štyri dni po zistení poškodenia plynovodu Balticconnector medzi Fínskom a Estónskom a dvoch ďalších telekomunikačných káblov do Estónska a Švédska.

Fínska pobrežná stráž v pondelok uviedla, že monitoruje ruskú loď Spasatel Karev, ktorá kábel opravuje vo fínskej výlučnej ekonomickej zóne.

Podľa fínskej polície plynovod poškodila čínska kontajnerová loď Newnew Polar Bear registrovaná v Hogkongu. Po dne ťahala kotvu a fínska pobrežná stráž ju nemohla prehľadať, pretože vplávala do ruských teritoriálnych vôd.

Podľa fínskeho premiéra Petteriho Orpa Helsinki a Peking spolupracujú na vyšetrení incidentu. Polícia neuviedla, či išlo o nehodu alebo zámerný útok. (TASR)

Poslanci maďarského parlamentu schválili ďalšie predĺženie núdzového stavu, ktorý vyhlásil premiér Viktor Orbán vlani 24. mája pre vojnu na Ukrajine.

Informoval o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Návrh na predĺženie stavu núdze do 23. mája 2024 bol predložený poslancom v rámci návrhu novely zákona o predchádzaní a zvládaní následkov ozbrojeného konfliktu v susednej krajine, ako aj o riešení maďarských následkov humanitárnej katastrofy súvisiacej s konfliktom.

Veľká skupina bývalých žoldnierov z Wagnerovej skupiny začala trénovať so špeciálnymi silami z Čečenska, vyhlásil čečenský líder Ramzan Kadyrov.

Ako informoval spravodajský portál Sky News, Kadyrov na platforme Telegram napísal, že bývalí wagnerovci, ktorí „majú vynikajúce bojové skúsenosti a osvedčili sa ako statoční a výkonní bojovníci“, absolvujú intenzívny výcvik s jeho špeciálnymi silami Achmat.

„Som presvedčený, že v nadchádzajúcich bitkách plne naplnia svoju povesť,“ povedal.

Kadyrov uviedol, že cvičenia zahŕňajú streľbu, poľnú medicínu a výcvik ostreľovačov, guľometníkov, ženistov a delostrelcov. Jeho tvrdenia sa nedali nezávisle overiť, uvádza Sky News.

Nie je jasné, koľko bývalých wagnerovcov sa zúčastňuje na výcviku ani či zostanú s čečenskými silami, keď sa skončí. (SITA)

Americký minister zahraničných vecí Blinken je presvedčený, že v snahe Švédska o členstvo v NATO nastane pokrok. Povedal to po rozhovoroch so svojím tureckým rezortným kolegom v Ankare.

Turecký prezident Erdogan predložil návrh zákona o ratifikácii členstva Švédska v Severoatlantickej aliancii do tureckého parlamentu pred dvoma týždňami, po mesiacoch odkladania tohto kroku.

Návrh zákona musí schváliť výbor parlamentu pre zahraničné záležitosti, potom o ňom bude hlasovať celý zákonodarný zbor. Erdogan následne návrh podpíše a stane sa z neho zákon.

"Som presvedčený, že v tejto veci uvidíme pokrok," povedal Blinken novinárom na letisku pred odchodom z tureckej metropoly Ankara. Reagoval na otázku, či mu Turecko dalo nejaké ubezpečenia, že podporí členstvo Švédska v NATO.

Blinken vyhlásil, že Spojené štáty veľmi povzbudil fakt, že Erdogan predložil parlamentu ratifikačný protokol. Dodal, že Ankara a Washington si dali "spoločný záväzok" zaistiť, aby Švédsko vstúpilo do vojenskej aliancie.

"Očakávam, že budeme svedkami toho, že sa to uskutoční," uviedol Blinken.

Dlhodobo neutrálne Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO vlani, aby po napadnutí Ukrajiny Ruskom posilnili svoju bezpečnosť. Členstvo Fínska bolo schválené v apríli, ale žiadosť Švédska zdržiava Turecko a Maďarsko.

Predseda výboru tureckého parlamentu pre zahraničné záležitosti minulý týždeň povedal, že ratifikáciu členstva Švédska v NATO nebudú urýchľovať, ale Erdogan cez víkend vyhlásil, že sa to pokúsi zariadiť. (TASR)

Ukrajina naďalej tlačí na Nemecko, aby jej dodalo rakety dlhého doletu Taurus. „Otázka rakiet Taurus pre nás ešte nie je uzavretá a pracujeme na nej,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba.

Nemecká vláda zatiaľ odmieta dodať Ukrajine zbrane s dlhým doletom. Svoje odmietnutie odôvodňuje obavami zo zatiahnutia do vojny s Ruskom. Rakety Taurus majú dolet približne 500 kilometrov.

Ďalším argumentom Berlína pre odmietnutie poskytnutia rakiet Taurus je obava z toho, že by zasiahli územie Ruskej federácie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prečo chcú Ukrajinci nemeckú raketu Taurus? Má jednu veľmi špeciálnu schopnosť Čítajte 

Poľskí autodopravcovia začínajú blokovať kľúčové hraničné priechody s Ukrajinou. Tí, ktorí budú chcieť prechádzať cez hraničné priechody - Dorohusk - Jagodzin, Korczowa - Krakowiec a Chrebenne - Rawa Ruska, by sa mali pripraviť na výrazné zdržania.

Združenie cestných dopravcov SR ČESMAD Slovakia o tom informovalo s tým, že s rovnakým dôvodom, ktorý trápi poľských kolegov, sa stretávajú tiež. „Ide o výrazný nárast počtu prepráv ukrajinských dopravných firiem v rámci krajín Európskej únie. Ten umožnilo uvoľnenie pravidiel a podmienok pre ukrajinských dopravcov po začatí vojenskej agresie Ruska voči nášmu susedovi," uviedol hovorca ČESMAD Slovakia Kment.

Ako pokračoval, ukrajinskí dopravcovia vďaka tomu, že nie sú z členskej krajiny EÚ, nemusia spĺňať mnohé prísne harmonizované podmienky ako dopravcovia z EÚ. Súčasná situácia tak nahráva nerovnosti na trhu a zvýhodňovaniu zahraničných dopravcov. „ČESMAD Slovakia opakovane žiadal, aby boli zavedené naspäť pravidlá podľa medzištátnych zmlúv a vykonávali sa kontroly udelených povolení pre komerčné prepravy," priblížil Kment.

Združenie zdôrazňuje, že sa to netýka humanitárnych a charitatívnych prepráv, ani dodávok pomoci Ukrajine v oblasti bezpečnosti a ochrany obyvateľstva, ktoré problém pre komerčný dopravný trh nepredstavujú. (SITA)

Kompletná obnova Mariupoľa bude trvať dvadsať rokov, vyhlásil zákonne zvolený starosta Vadym Bojčenko. „Plán obnovy Mariupoľa sa skladá z dvoch častí,“ informoval Bojčenko.

„Rýchly akčný plán predpokladá 154 projektov za dva roky. Ak hovoríme o úplnom oživení mesta s rastom počtu obyvateľstva na predvojnovú úroveň, bude to trvať dvadsať rokov. Teraz sme sa obrátili na európskych partnerov, ktorí nám pomôžu určiť jasné podmienky a náklady,“ dodal starosta Mariupoľa.

V mariupoľskom prístave Rusi naložili ukradnutým uhlím ďalšiu kontajnerovú loď. Tento rok Rusko vyviezlo do Turecka uhlie vyťažené na okupovaných ukrajinských územiach v hodnote najmenej 14,3 milióna dolárov.

„Ďalšia kontajnerová loď už začala nakladať uhlie. Objem je osem až 9-tisíc ton. Všetky identifikátory lode sú vypnuté,“ napísal poradca legitímneho starostu Mariupoľa Andriuščenko.

Z Doneckej a Luhanskej oblasti prišlo do Turecka od februára do júla tohto roka asi 160 400 ton uhlia.

Kyjev začal masovú výrobu ekvivalentu dronu Šahíd. Povedal to generálny riaditeľ ukrajinskej štátnej zbrojárskej spoločnosti Ukroboronprom Herman Smetanin. Ukrajinská armáda si tieto drony už objednáva pre svoje operácie.

Smetanin uviedol, že maximálny bojový dosah nového dronu je tisíc kilometrov. „Máme ekvivalent dronu Šahíd a k dispozícii sú aj výkonnejšie modely, pretože drony Šahíd nelietajú tak ďaleko,“ konštatoval generálny riaditeľ spoločnosti Ukroboronprom.

Len sedem percent ruských „dobrovoľníckych jednotiek“ na okupovaných územiach tvoria miestni obyvatelia. Jednotky tvoria najmä ruskí a srbskí žoldnieri, čo znamená, že väčšina obyvateľov okupovaných území ignorovala ruské verbovanie.

Uviedlo to ukrajinské Centrum národného odporu s odvolaním sa na ruské odhady.

Od začiatku vojny Rusko údajne v okupovaných častiach Ukrajiny povolalo do armády desaťtisíce ukrajinských občanov, aby bojovali proti vlastnej krajine. Predpokladá sa, že mnohí z nich boli zabití v boji, keďže Moskva používa týchto ľudí ako potravu pre delá pri odhaľovaní pozícií ukrajinského delostrelectva a na krytie jednotiek naverbovaných v Rusku.

Ukrajinská 128. samostatná horská útočná zakarpatská brigáda potvrdila, že pri ruskom raketovom útoku stratila 19 vojakov. Ukrajinské médiá cez víkend informovali, že príslušníci brigády sa v piatok zhromaždili v dedine neďaleko frontu v Záporožskej oblasti, aby si prevzali vyznamenania.

"Raketový útok zákerného nepriateľa pripravil o život 19 vojakov brigády," napísala táto jednotka na svojom profile na facebooku. "Naši najlepší bojovníci zomreli. Sľubujeme, že našich bratov stonásobne pomstíme," píše sa vo vyhlásení.

Portál RBK Ukrajina pripomína, že ide o prvý komentár jednotky k piatkovej udalosti. Brigáda tiež ubezpečila, že pokračuje vyšetrovanie okolností udalosti.

"Je to tragédia, ktorej sa dalo vyhnúť," povedal v nedeľu prezident Zelenskyj, keď pri pravidelnom večernom príhovore kondoloval blízkym zabitých vojakov. "Hlavné je zistiť úplnú pravdu o tom, čo sa stalo. A nedopustiť, aby sa to opakovalo," povedal.

Minister obrany Rustom Umerov v sobotu nariadil generálnu inšpekciu rezortu, aby prípad vyšetrila.

V Zakarpatskej oblasti, odkiaľ 128. brigáda pochádza, sa v sobotu začal trojdňový smútok. Vlajky sú spustené na pol žrde, každé dopoludnie si ľudia zabitých vojakov pripomenú minútou ticha a budú sa za nich konať bohoslužby. (ČTK)

Tohtoročná ukrajinská úroda obilia a olejnín presiahne 80 miliónov ton. V minulom roku dosiahla úroda podľa Ukrajinskej obilnej asociácie 73,8 milióna ton obilnín a olejnín.

„Neustály nárast tohtoročných prognóz týkajúcich sa úrody je spôsobený priaznivými poveternostnými podmienkami a lepšími úrodami plodín. Tentoraz sa úroda zlepšila zvýšením očakávanej úrody kukurice a slnečnice,“ uvádza sa v správe.

Export v novej sezóne môže potenciálne predstavovať takmer 50 miliónov ton. V minulej sezóne, ktorá sa skončila 30. júna 2023, dosiahol export úroveň 58 miliónov ton.

Asociácia zdôrazňuje, že takéto objemy exportu v novej sezóne je možné dosiahnuť len vtedy, ak bude Ukrajina schopná exportovať cez svoje čiernomorské prístavy, ako aj pod podmienkou zlepšenia a lacnejšej logistiky alternatívnych trás vrátane dunajskej. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské jednotky v noci vypálili na Ukrajinu 22 dronov a štyri rakety rôznych druhov. Vzdušné sily Ukrajiny v spolupráci s protivzdušnou obranou zničili 15 útočných dronov a jednu riadenú strelu Ch-59.  Osem ľudí utrpelo zranenia.

Intenzívny útok dronov sa zameral na prístavnú infraštruktúru Odesy. Niekoľko zásahov poškodilo sklady, zariadenie pre vykládku a nákladné autá naložené obilím. 

Riadenú raketu Ch-31 a riadenú leteckú strelu Ch-59 Rusi odpálili zo vzdušného priestoru okupovanej Chersonskej oblasti. Protilodnú strelu P-800 Oniks a balistickú raketu Iskander-M odpálili z územia okupovaného Krymu. Dronmi šahíd ruskí vojaci tiež zaútočili z Krymu.

Minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že útoky poškodili 20 obytných budov, galériu a zariadenia infraštruktúry. Vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak zverejnil na sociálnych sieťach zábery následkov útoku v meste Odesa na juhu Ukrajiny. Vidieť na nich trosky pred budovou zo sovietskej éry a záchranné zložky. Upozornil, že Ukrajina podnikne odvetný útok.

Ukrajina sa obáva, že Rusko začne v zime výraznejšie útočiť na jej energetickú infraštruktúru. Milióny Ukrajincov museli už minulú zimu strpieť rozsiahle výpadky elektriny a ďalšie poruchy.

Rusko, ktoré označuje energetickú infraštruktúru za legitímny cieľ svojich útokov, podnikalo minulú zimu pravidelné raketové útoky zo strategických bombardérov a bojových lodí. Tie odpaľovali riadené strely zo vzdialenosti niekoľkých stoviek kilometrov, Ukrajina na ne väčšinou nedokázala reagovať.
 

Rusi začali stavať železnicu z Rostova nad Donom cez Záporožskú oblasť na Krym. Železnica má byť mimo dosahu ukrajinského ostreľovania.

„Železnica povedie z Jakymivky do Rostova cez Berďansk a Mariupoľ. Tento projekt sa už začal. Jakymivka sa nachádza pod Melitopoľom,“ povedal šéf Ruskom podporovanej civilno-vojenskej administratívy v Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj.

Podľa neho ruskí okupanti takto vyriešia otázku exportu obilia, železnej rudy, kovového šrotu, uhlia a ďalších komodít na kontinent. „Cesta cez Krymský most je nielen ďaleko, ale dnes je most navyše objektom zvýšeného nebezpečenstva,“ dodal Balyckyj.

Ukrajinské jednotky pokračujú v operáciách na východnom, teda ľavom, brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti a dosiahli potvrdené úspechy. V najnovšej aktualizácii uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Geolokačné zábery zverejnené 4. novembra ukazujú, že ukrajinské sily mierne postúpili pri solárnej elektrárni pri Pidstepnom, ktorá sa nachádza 12 kilometrov východne od mesta Cherson a tri kilometre od rieky Dneper.

Ďalšie geolokačné zábery zo soboty potvrdzujú, že ukrajinské sily držia pozície v domoch v dedine Krynky asi 30 kilometrov východne od Chersonu a dva kilometre od Dnepra.

Ruský vojenský blogger tvrdil, že pozičné bitky pokračujú v Krynkách a pozdĺž línie Piščanivka - Pojma, ktorá leží asi desať kilometrov východne od Chersonu a štyri kilometre od rieky Dneper.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov chce v priebehu nasledujúcich piatich rokov zreformovať armádu tak, aby sa stala profesionálnejšou a bola schopná spolupracovať so štruktúrami NATO.

Ukrajinské ozbrojené sily na základe koncepcie prejdú na armádne kontrakty a brannú povinnosť nahradí intenzívny vojenský výcvik. Pri nábore sa bude posudzovať vzdelanie, predošlá kariéra, ale aj rodová rovnosť.

Plán zároveň predpokladá vznik "novej kultúry vzťahov medzi veliteľmi a podriadenými", čo podľa DPA naznačuje jasný odklon od postupov, ktoré sa v krajine stále používajú od čias Sovietskeho zväzu.

Umerov chce tiež posilniť spoluprácu medzi ukrajinskými univerzitami a inštitúciami v členských štátoch NATO a Európskej únie.

"Hlavným zámerom koncepcie je zabezpečiť uspokojenie potrieb ozbrojených síl v oblasti ľudských zdrojov počas vojny, integráciu do euroatlantického bezpečnostného priestoru a interoperabilitu (ukrajinských) ozbrojených síl so silami NATO," píše sa v pláne. (TASR)

Na ukrajinské mesto Odesa dopadla v nedeľu večer ruská raketa. Po incidente hlásia päť zranených osôb a poškodenie miestnej významnej galérie umenia. Poškodené boli steny objektu a vybité aj niektoré okná.

"Odeské Národné múzeum výtvarného umenia 6. novembra oslávi 124 rokov," uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper s tým, že Rusi tejto pamiatke "zablahoželali raketou, ktorá dopadla neďaleko".

Na videu zverejnenom mestskou radou bolo možné vidieť zničený strop i rozbité sklá po zemi.

"Situácia je pod kontrolou, ale musíme všetko dôkladne preskúmať, aby sme si boli istí, že je všetko v poriadku," uviedol starosta Odesy Hennadij Truchanov.

Po útoku zostala na ulici neďaleko múzea niekoľkometrová diera. Podľa mestských úradov sa tam zranila jedna osoba. Kiper tvrdil, že všetci piati, ktorí v meste utrpeli zranenia, sú hospitalizovaní.

Ako pripomína Reuters, galéria sídli v jednom z najstarších palácov v Odese a pred vojnou, ktorú od 24. februára 2022 vedie Moskva proti Ukrajine, sa v nej nachádzalo vyše 10-tisíc umeleckých diel vrátane obrazov najznámejších ruských a ukrajinských umelcov z konca 19. a začiatku 20. storočia.