Text vyšiel pôvodne v agentúre Bloomberg.
Malajzijský kráľ Abdullah Sultan Ahmad nastúpil na trón až v roku 2019. Čoskoro však bude musieť uvoľniť miesto novej hlave štátu. V Malajzii totiž ako v jedinej krajine na svete funguje systém rotačnej monarchie.
Podľa miestnych médií bude Konferencia vládcov krajiny už v piatok hlasovať o novom kráľovi a ten - keďže ide vždy o muža - môže byť korunovaný do konca januára.
Čo je rotačná monarchia?
Malajzijskú rotačnú monarchiu tvoria dediční vládcovia deviatich malajzijských štátov. Funkcia kráľa, nazývaná Yang di-Pertuan Agong, a funkcia jeho zástupcu sa odovzdáva medzi deviatimi mužmi, pričom každý z nich vykonáva funkciu päť rokov. Kráľ počas výkonu funkcie sídli v národnom paláci v hlavnom meste Kuala Lumpur.
Koruna má zatiaľ pravidelné poradie striedania, čo naznačuje, že na rade je sultán Ibrahim Sultan Iskandar z Johoru. Sultán Ibrahim verejne hovoril, že je pripravený stať sa kráľom, a tiež sa netajil svojimi podnikateľskými zámermi. Štát Johor, ktorý sa nachádza na južnom cípe Malajzijského polostrova, má cestné spojenie so Singapurom, ktoré je jedným z najrušnejších pozemných prechodov na svete.
Prečo má Malajzia rotačnú monarchiu?
Tento systém sa začal uplatňovať, keď krajina získala nezávislosť od Britov v roku 1957, pretože jej staré vládnuce dynastie sa snažili zachovať si svoje postavenie a moc. Pred koloniálnou érou vládli nezávislým malajským kráľovstvám.
Rotačná monarchia dáva každému z nich rovnakú príležitosť zastávať funkciu najvyššej hlavy federácie. Hoci je funkcia kráľa do značnej miery ceremoniálna, spájajú sa s ňou osobitné funkcie a výsady zakotvené v ústave.
Aký je rozdiel medzi kráľom a sultánom?
Kráľ je volený spomedzi deviatich kráľovských vládcov, z ktorých sedem sa nazýva sultán. Zvyšní dvaja sú radža a Yang di Pertuan Besar (doslova „ten, kto je ustanovený za hlavného vládcu“ – pozn. red.).
Ich právomoci sú väčšinou obmedzené na ich príslušné štáty, medzi ktoré patrí udeľovanie milosti odsúdeným, vymenovanie šéfa štátu a vykonávanie funkcie hlavy islamu.
Aké právomoci má malajzijský kráľ?
Podľa ústavy má kráľ „prednosť pred všetkými osobami vo federácii“ a jeho právomoci sú širšie ako právomoci jednotlivých sultánov. Patrí medzi ne aj to, že má výhradnú právomoc vymenovať predsedu vlády a zamietnuť žiadosť o rozpustenie parlamentu.
Kráľ tiež podpisuje zákony a na základe odporúčania predsedu vlády vymenúva ministrov a ich zástupcov, súdnych sudcov a ďalšie kľúčové funkcie na národnej úrovni. Po korunovácii sa kráľ musí vzdať právomocí spojených s vlastným štátom, hoci si zachováva náboženskú autoritu. Kráľ sa nesmie aktívne zapájať do žiadneho obchodného podnikania.
Čím sa tento systém líši od iných monarchií?
V iných krajinách sa koruna po smrti alebo abdikácii monarchu odovzdáva po pokrvnej línii. V Malajzii sa v rámci rotačnej monarchie jeden sultán dokonca stal kráľom až dvakrát.
Kráľ môže odstúpiť alebo ho môže konferencia vládcov z funkcie odvolať aj skôr, než uplynie jeho päťročné funkčné obdobie.
Malajzia nikdy nemala hlavu štátu ženského pohlavia, pričom v ústave sa o poste Yang di-Pertuan Agong výslovne hovorí mužským zámenom. Zmena zákona by si vyžadovala podporu nadpolovičnej väčšiny v parlamente.
Na článku sa podieľala aj Soo Jin Kim.
Autor: Anisah Shukry
