BRUSEL. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová žiada od členských krajín EÚ čerstvé finančné prostriedky na riadenie kríz.
"V období dramatických zmien musíme konať rozhodným a jednotným spôsobom," uviedla von der Leyenová na sociálnej sieti X. Vzťahuje sa to na rozhodnutia o Ukrajine, o útokoch hnutia Hamas voči Izraelu a ich dôsledkoch na Palestínčanov, o riadení migrácie.
"Toto všetko si vyžaduje financovanie tak, ako sme navrhli v revízii rozpočtu EÚ," pripomenula.
Predsedníčka popri zasadnutí Európskej rady pripomenula, že Európska komisia podporuje Ukrajinu a pre civilné obyvateľstvo v pásme Gazy poskytla dôležitú humanitárnu pomoc. EK podľa jej slov takisto spolupracuje s členskými krajinami na riadení migrácie.

Spoločný rozpočtový rámec EÚ pre roky 2021 až 2027 zahŕňa 1,1 bilióna eur, z ktorých väčšina pochádza od členských krajín EÚ, píše DPA.
EK v júni požiadala členské krajiny o ďalších 66 miliárd, ktoré v rozpočte chýbajú. Tieto peniaze majú byť okrem iného použité aj na pomoc Ukrajine. Niektoré členské krajiny však s týmto zvýšením rozpočtu nesúhlasia.
Krajiny majú rozdielne názory na prerušenie bojov
Týždenník Politico upozornil, že krajiny EÚ boli deň pred summitom názorovo rozdelené v tom, či v záveroch summitu požiadať o "humanitárnu prestávku", čo môže znamenať požiadavku na Izrael o dlhšiu prestávku v útokoch, alebo o "humanitárne prestávky", ktoré sa chápu ako krátke prerušenia bojov, aby sa medzinárodná pomoc mohla dostať do pásma Gazy.
Formuláciu "humanitárne prímerie" viaceré krajiny považujú za príliš extrémnu a tvrdia, že stavia na rovnakú úroveň Izrael a hnutie Hamas.
Český premiér Petr Fiala, ktorý spolu s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom v stredu absolvoval návštevu Izraela, uviedol, že izraelskému prezidentovi a premiérovi sľúbil, že Česká republika podporí Izrael na európskej úrovni v maximálnej možnej miere. "Nesmieme zabúdať, kto je pôvodcom teroru a kto začal túto vojnu," uviedol v odkaze na sieti X.
Loading
...
Španielsky premiér Pedro Sánchez novinárom povedal, že medzinárodné spoločenstvo by malo v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov pripraviť mierový summit so zámerom dosiahnuť mierovú dohodu medzi Izraelom a Palestínou.
"Medzinárodné spoločenstvo už uznáva Izrael. Teraz musíme uznať palestínsky štát," povedal a podporil zavedenie prestávky v bojoch na humanitárne účely.
Podľa slov talianskej premiérky Giorgie Meloniovej môže EÚ zohrať "kľúčovú úlohu" v konflikte medzi Izraelom a Hamasom tým, že poskytne konkrétny harmonogram riešenia palestínskej otázky.
Nemecký kancelár Olaf Scholz zdôraznil, že je dôležité poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom v pásme Gazy, oslobodiť rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a vyhnúť sa ďalšej eskalácii konfliktu. Zároveň spresnil, že Izrael má právo brániť sa, a vyjadril presvedčenie, že izraelská armáda bude dodržiavať medzinárodné právo.

Končiaci luxemburský premiér Xavier Bettel sa vyslovil za ukončenie bojov medzi Izraelom a Hamasom s tým, že treba zvážiť všetky iniciatívy, ktoré by umožnili prímerie alebo humanitárnu pauzu.
Írsky premiér Leo Varadkar podporil nápad, aby závery Európskej rady obsahovali "jemnejšie" vyjadrenie o konflikte medzi Izraelom a Hamasom. "Dúfam, že ako EÚ budeme žiadať o humanitárne prímerie, humanitárnu pauzu. Je jedno, aký jazyk použijeme," povedal pre médiá.
Holandský premiér Mark Rutte skonštatoval, že hoci všetky krajiny tvrdia, že ak Izrael nezlikviduje Hamas, tak nemá budúcnosť, je zásadné, aby sa izraelská odveta nediala na úkor obyčajných ľudí v Gaze.
Rutte vyzval Izrael, aby prevzal zodpovednosť za prístup k humanitárnej pomoci, ako aj za stabilitu v Gaze z dlhodobého hľadiska. Zdôraznil, že vedľa bezpečného Izraela musí existovať nezávislý a bezpečný palestínsky štát.
"Tvrdohlavosť krajín EÚ v otázke Izraela a Hamasu mimoriadne sťaží dnešné diskusie," opísal situáciu bulharský premiér Nikolaj Denkov po príchode na summit. Podľa jeho slov si každá z konfliktných strán myslí, že má úplnú pravdu, pričom v diskusii lídrov Eú chýba "spoločný základ".