VIEDEŇ. Osoby tmavej pleti čelia v EÚ čoraz väčšej diskriminácii. Správa Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) zverejnená v stredu uvádza, že takmer polovica respondentov sa stala terčom rasizmu.
Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu sa s rasizmom stretlo 45 percent opýtaných, čo je o šesť percent viac ako v roku 2016.
Najvyššia miera rasizmu v Nemecku a Rakúsku
Prieskum sa konal v rokoch 2021 a 2022 v 13 európskych krajinách: Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Írsku, Luxembursku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku. Zúčastnilo sa na ňom takmer 6 800 osôb.
Najhoršia situácia je v Nemecku a Rakúsku, kde viac ako 70 percent opýtaných uviedlo, že sú vystavení rasizmu.
"Je šokujúce, že od posledného prieskumu v roku 2016 nenastalo žiadne zlepšenie. Osoby pôvodom z Afriky namiesto toho čelia ešte väčšej diskriminácii," uviedol vo vyhlásení pre médiá riaditeľ FRA Michael O'Flaherty.
Vedúca oddelenia FRA pre otázky rasizmu a diskriminácie Rossalina Latchevová pre AFP uviedla, že vnímanie osôb tmavej pleti ovplyvňuje ich časté spájanie imigrácie s hrozbou.
Podľa nej však hnutie Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží) napriek tomu pomohlo zvýšiť povedomie verejnosti o tomto probléme.
Diskriminácia na trhu práce
Správa FRA ďalej upozorňuje, že s diskrimináciou na trhu práce sa stretlo 30 percent respondentov. Latchevová konštatovala, že hľadanie práce je zdĺhavé a zároveň je náročné udržať si ju.
Vysoko kvalifikovaným odborníkom sú navyše ponúkané pracovné pozície pre menej kvalifikovaných.
Diskriminácia a rasizmus komplikujú aj hľadanie ubytovania, kde môže problémy spôsobiť priezvisko alebo prízvuk.
Kombinácia týchto dvoch faktorov spôsobuje, že až 33 percent respondentov má finančné ťažkosti, čo je výrazne viac ako 18 percent v bežnej populácii.
Negatívna skúsenosť s políciou
Správa FRA zároveň odsúdila rasové profilovanie. Až 58 percent respondentov malo pocit, že farba ich pleti negatívne ovplyvnila skúsenosť s políciou počas roka predchádzajúcemu konaniu výskumu.
Takýto postoj negatívne ovplyvňuje vnímanie polície a jej dôveryhodnosť. Najhoršie v tomto smere skončilo Francúzsko, ktoré počas uplynulých niekoľko rokov negatívne hodnotili medzinárodné organizácie bojujúce proti policajnej brutalite.
Diskrimináciu v súčasnosti nahlasuje iba deväť percent ľudí, pretože panuje presvedčenie, že sa aj tak nič nezmení.
