REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Islandská premiérka Katrín Jakobsdóttir sa v utorok nedostavila do práce.
Mala na to rovnaký dôvod ako tisícky žien po celej krajine, ktoré podporili celodenný štrajk žien na Islande. Chceli tak poukázať na to, že ženy oproti mužom stále majú nižšie platy, ako aj na násilie páchané na ženách.
Loading
...Island mnohí považujú za najlepšie miesto na život pre ženy. Aj nezisková organizácia Svetové ekonomické fórum dáva už štrnásť rokov po sebe Island na prvé miesto vo svojom rebríčku rodovej rovnosti. Slovensko sa za rok 2023 umiestnilo na 63. priečke.
Premiérka aj organizátori protestu uznávajú, že Island je na tom v porovnaní s inými krajinami dobre, no pripomínajú, že stále je čo zlepšovať. Snahy o zrovnoprávnenie pohlaví podľa nich napredujú pomaly.
"Ešte sme nedosiahli naše ciele úplnej rodovej rovnosti a stále riešime rozdiely v odmeňovaní na základe pohlavia, ktoré sú v roku 2023 neprijateľné. Stále riešime rodovo podmienené násilie, čo je prioritou aj pre moju vládu," povedala premiérka pre miestne médiá.
V článku sa dočítate aj:
- koľkokrát ženy na Islande protestovali a prečo tak robia opäť,
- že im nejde len o platenú prácu,
- ako ich protest súvisí s vypredanými párkami.
Boj proti patriarchátu
Ženy namiesto práce vyšli v utorok do ulíc. Na proteste v hlavnom meste Reykjavík sa podľa organizátorov zúčastnilo zhruba stotisíc účastníkov - najviac v histórii islandských štrajkov za rodovú rovnosť. Island má zhruba 376-tisíc obyvateľov.
Na účasť vyzvali aj nebinárnych ľudí (takých, čo sa neidentifikujú ani ako žena, ani ako muž). "Bojujeme proti rovnakému systému, všetci sme pod vplyvom patriarchátu. Preto sme si povedali, že by sme mali spojiť náš boj," vysvetlila tento krok podľa denníka The Guardian jedna z organizátoriek protestu Freyja Steingrímsdóttir.
