REYKJAVÍK. Ženy na Islande vyhlásili v utorok štrajk na protest proti rodovej nerovnosti a rodovo podmienenému násiliu. Odmietli ísť do práce či starať sa o domácnosť. Na štrajku sa zúčastňuje aj islandská premiérka Katrin Jakobsdóttir.
Organizátori štrajku vyzvali ženy a nebinárne osoby, aby počas neho odmietli ísť do práce či robiť neplatenú prácu v domácnosti.
Predstavitelia školstva a zdravotníctva upozornili, že štrajk tieto odvetvia výrazne zasiahne. Islandská verejnoprávna rozhlasová stanica RÚV na tento deň obmedzila televízne a rozhlasové vysielanie.
Jakobsdóttir vyzvala na účasť na štrajku aj ostatné predstaviteľky vlády.
Facky, dusenie, nadávky. To, čo sa deje ženám v porne, je extrém Čítajte "Doposiaľ sme nedosiahli náš cieľ úplnej rodovej rovnosti a stále riešime rozdiely v platoch založené na rodovej príslušnosti, čo je v roku 2023 neprijateľné," uviedla premiérka a dodala, že krajina taktiež bojuje s rodovo podmieneným násilím, ktorého riešenie považuje za prioritu svojej vlády.
Niektorí ľudia označujú tento štrajk za najväčší od roku 1975. Vtedy na Islande 90 percent žien odmietlo pracovať, vykonávať domáce práce a starať sa o deti na protest proti diskriminácii na pracovisku.
Ich štrajk bol úspešný: viedol k posilneniu povedomia o postavení žien a nasledujúci rok aj k prijatiu zákona o rovnosti práv mužov a žien.
Svetové ekonomické fórum (WEF) ohodnotilo Island 14 rokov po sebe ako krajinu s najrovnoprávnejším postavením mužov a žien na svete.
Hodnotilo pri tom platy, vzdelanie či zdravotnú starostlivosť. Žiadna krajina na svete však nedosiahla úplnú rovnosť medzi pohlaviami, dodáva AP.
