TEHERÁN. Oceňovaného iránskeho režiséra Dárjúša Mehrdžújího a jeho manželku, scenáristku Vahíde Mohammadífarovú, ktorých našli 15. októbra dobodaných v ich dome, zavraždil podľa iránskej justície ich bývalý záhradník. Motívom činu bol spor o peniaze, informovala v pondelok agentúra AFP.
Podľa predstaviteľa rezortu spravodlivosti v provincie Alborz režisér údajne dlhoval svojmu bývalému zamestnancovi 300 miliónov rialov (v prepočte okolo 600 eur).
Do vraždy sú zapletené štyri osoby, ktoré 15. októbra večer prenikli do Mehrdžújího vily. Následne bývalý záhradník režiséra, ktorý práve sledoval televíziu, udrel a bodol do krku. Jeho manželka bola podľa justičných orgánov zavraždená vo svojej spálni.
Iránska polícia zadržala hlavného páchateľa vraždy známeho režiséra a jeho ženy Čítajte Na pohreb Mehrdžújího a jeho manželky, ktorý sa konal 18. októbra v Teheráne, prišli stovky ľudí vrátane popredných osobností iránskeho filmového priemyslu, medzi nimi aj režiséri Džafar Panáhí, Masúd Kimiai či Mohammad Rasúlof.
V ten istý deň minister vnútra Ahmad Vahídí vylúčil akúkoľvek súvislosť medzi násilnou smrťou Mehrdžújího a jeho manželky a sériovými vraždami disidentských intelektuálov z novembra 1998, ktoré spáchala iránska tajná služba.
Zločiny z roku 1998 vláda pripísala "nekontrolovaným živlom" z ministerstva pre tajné služby, ktorí boli odsúdení na tresty odňatia slobody až na doživotie.
Mehrdžújí, rodák z Teheránu, vyštudoval v Spojených štátoch filozofiu. Po návrate do Iránu sa preslávil filmom Krava z roku 1969, ktorý bodoval na niekoľkých filmových festivaloch, vrátane Benátok.
Jeho prvotinou bol film Diamant 33, ktorý je paródiou na snímky o agentovi britskej tajnej služby Jamesovi Bondovi.
Bol nielen režisérom, ale pre mnoho svojich filmov napísal aj scenár, niektoré i produkoval.
Kvôli svojej tvorbe musel čeliť cenzúre pred aj po iránskej islamskej revolúcii z roku 1979.
Po revolúcii žil niekoľko rokov vo Francúzsku, preložil do perzštiny niekoľko diel francúzskeho spisovateľa Eugena Ionesca. Niekoľko jeho filmov sa venovalo sociálnej tematike, ďalšie desaťročia svojej tvorby venoval ženským postavám.
