Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Čínsky líder Si Ťin-pching minulý týždeň vyzval na okamžité zastavenie paľby vo vojne medzi Izraelom a Pásmom Gazy. Vo svojich prvých vyjadreniach od začiatku konfliktu Si počas stretnutia s egyptským premiérom Mostafom Madbúlim v Pekingu uviedol, že vytvorenie "nezávislého palestínskeho štátu" prostredníctvom dvojštátneho riešenia je "základným východiskom" z konfliktu.
O niekoľko hodín neskôr Čína vyjadrila "hlboké sklamanie" zo Spojených štátov, ktoré vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN vyzývajúcu na humanitárne prerušenie bojov.
Vojna na Blízkom východe odhaľuje zúfalú situáciu. Ako vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt? Čítajte Presne to vystihovalo spôsob, akým sa Peking snaží presadzovať svoje dva kľúčové diplomatické ciele – posilniť svoj status obhajcu rozvojových krajín a zároveň sa postaviť do pozície superveľmoci, ktorá by mohla súperiť so Spojenými štátmi v multipolárnom svete.
Len deň predtým prijal Si v Pekingu ruského prezidenta Vladimira Putina. Obaja sa po útokoch snažili odkloniť od Západom vedenej podpory Izraela.
Čína bola od 7. októbra, keď na Izrael zaútočila palestínska militantná skupina Hamas, ochotná zastať rolu mierotvorcu.
V prípade ruskej vojny na Ukrajine Peking rok vyčkával, kým zverejnil návrh politického urovnania. Teraz, v priebehu niekoľkých dní po útokoch, spustil diplomatickú kampaň, v ktorej sa označil za "priateľa Izraela aj Palestíny".
Čínsky plán pre Ukrajinu neprekvapil. Putin sa teší, tak ako môže byť dobrý, pýta sa Biden Čítajte Čínsky minister zahraničných vecí Wang I rýchlo vyzval na "medzinárodnú mierovú konferenciu" s cieľom dosiahnuť riešenie konfliktu medzi Izraelom a Hamasom a Peking minulý týždeň vyslal na Blízky východ vysokopostaveného diplomata. Osobitný zástupca Číny na Blízkom východe Čaj Ťün prisľúbil "nestranné zmierovanie a sprostredkovanie".
Napriek dlhodobým obavám Pekingu z terorizmu sa Čína v oficiálnych vyhláseniach zdržala používania tejto terminológie pri opisovaní útokov Hamasu. Na rozdiel od Spojených štátov a ich spojencov Čína uviedla, že izraelské odvetné údery na Pásmo Gazy prekračujú rámec prijateľný podľa medzinárodného humanitárneho práva.
Ako sa vyvíjali vzťahy Číny s Izraelom a Palestínčanmi?
Po krátkej snahe nadviazať vzťahy s Izraelom v prvých rokoch po vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 sa Čína otvorene postavila na stranu Palestínčanov a arabských národov v polovici 60. rokov, keď Mao Ce-tungova vláda poskytla palestínskym bojovníkom zbrane a prísľuby neochvejnej podpory.
Po Maovej smrti v roku 1976 sa Čína začala otvárať svetu a zmiernila svoj postoj. V roku 1992 normalizovala vzťahy s Izraelom, čím sa začalo obdobie snahy o udržanie dobrých vzťahov s oboma stranami konfliktu. Čínski diplomati pripravovali návrhy a vyzývali na rokovania, no pritom išli v súlade s deklarovanou zásadou Pekingu o "nezasahovaní" do záležitostí iných krajín.
Za Sia, ktorý sa dostal na čelo Číny v roku 2012, táto politika postupne ustúpila snahám zapáčiť sa arabským krajinám a ponukám na sprostredkovanie rozhovorov medzi Izraelom a Palestínčanmi, keďže sa zvýšila čínska ekonomická prítomnosť na Blízkom východe.
Kolonializmus navždy zmenil Blízky východ. Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt? Čítajte Predseda Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás podpísal tento rok v júni so Siom strategické partnerstvo. Výmenou za čínsku pomoc Abbás vyhlásil, že čínske bezpečnostné zásahy proti prevažne moslimským Ujgurom "nemajú nič spoločné s ľudskými právami" a ide o "odstránenie extrémizmu".
Ako Čína reagovala na útoky Hamasu
Čínski predstavitelia zatiaľ priamo neodsúdili Hamas za besnenie, pri ktorom militanti podľa izraelských úradov zmasakrovali najmenej 1400 ľudí a takmer 200 uniesli. V skutočnosti sa vyhýbajú čo i len zmienke o militantnej skupine, ktorá riadi Pásmo Gazy, a namiesto toho uviedli, že sú proti ubližovaniu civilistom v rámci tzv. izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Priamo však kritizovali Izrael. Wang odsúdil izraelskú vládu za to, že "prekročila rámec sebaobrany", a vyzval na ukončenie "kolektívneho trestania obyvateľov Gazy".
Izraelčania po útoku Hamasu volajú po odchode premiéra. Kto ho nahradí? Čítajte Najvyšší čínsky diplomat tiež zintenzívnil rétoriku okolo Pekingom preferovaného výsledku, ktorým je riešenie v podobe dvoch štátov. Minulý týždeň povedal: "Židovský národ už nie je na svete bez domova, ale kedy sa palestínsky národ vráti do svojho domova?"
"Nespravodlivosť voči Palestíne sa ťahá už viac ako pol storočia. Utrpenie, ktoré sužovalo celé generácie, nesmie pokračovať," dodal.
Aký je záujem Číny na vojne?
Čína sa celé desaťročia držala bokom od neriešiteľných konfliktov na Blízkom východe, no to sa v posledných rokoch zmenilo. Peking sa pokúša zladiť svoj hospodársky vplyv s rastúcim politickým vplyvom. Posun vo vzťahu k Blízkemu východu má čiastočne chrániť čínske obchodné záujmy, ale aj zabezpečiť podporu arabských krajín pre snahy Číny zmeniť svetový poriadok vo svoj prospech.
"Skutočnosť, že Palestína je pre Blízky východ takou citlivou a horúcou politickou otázkou, znamená, že keď Čína ponúkne rétorickú podporu Palestíne, osloví tým nielen Palestínčanov, ale aj ostatné arabské krajiny, ktoré chcú vidieť, že ich v tejto otázke podporuje nejaká veľmoc," povedal Jonathan Fulton, nerezidentný pracovník think-tanku Atlantic Council.
Čína prisľúbila, že prostredníctvom OSN pošle do Pásma Gazy potraviny, lieky a ďalšiu humanitárnu pomoc, no neuviedla, čo všetko poskytla.
Ako reagovali Izrael a Palestínčania
Peking má síce oveľa väčší hospodársky záujem na udržiavaní dobrých vzťahov s Izraelom, pretože Čína je jeho najväčším obchodným partnerom po Saudskej Arábii, ale už dlho stojí na strane Palestínčanov, čo je súčasťou širšieho postoja podpory ľudí v bývalých kolonizovaných krajinách proti vnímanému útlaku Západu.
Izrael do veľkej miery odmietol snahy Číny prezentovať sa ako nestranný sprostredkovateľ. "Keď sú ľudia vraždení, zabíjaní na uliciach, nie je čas vyzývať na riešenie dvoch štátov," povedal novinárom 8. októbra, deň po útokoch Hamasu, Yuval Waks, vysoký úradník izraelského veľvyslanectva v Pekingu.
Kým Izrael zostáva skeptický, Palestínčania sú k čínskej účasti otvorení. Palestína dôveruje Číne a víta jej konštruktívne zapojenie do rozhovorov, povedal minister zahraničných vecí Palestínskej samosprávy Amal Džadú čínskemu osobitnému zástupcovi Čajovi v telefonickom rozhovore začiatkom tohto mesiaca.
Čo môže Peking urobiť, aby zastavil boje?
Pripravenosť Pekingu vyjadriť sa a aktívne presadzovať riešenie konfliktu odráža novú dôveru v jeho schopnosť riešiť regionálne spory.
Peking pomohol dokončiť dohodu, na základe ktorej Irán a Saudská Arábia súhlasili s obnovením diplomatických vzťahov. Vtedajší minister zahraničných vecí Čchin Kang potom ponúkol, že bude hostiť nové kolo mierových rokovaní medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Korupcia, milenka či politické problémy? Šéfa čínskej diplomacie náhle odvolali Čítajte Okrem dohody medzi Iránom a Saudskou Arábiou však zaznamenal Peking v úlohe globálneho mierotvorcu, o ktorú sa uchádza, len obmedzený úspech. Jeho návrh na mierové urovnanie vojny na Ukrajine získal len malý ohlas, a to aj preto, že Ukrajina Čínu nepovažuje za nestrannú. Náhle zmiznutie Čchina a jeho následné odvolanie z funkcie ministra zahraničných vecí nepomohlo šíriť Pekingom zamýšľané posolstvo stability.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa odmietlo vyjadriť k tomu, či využije svoj vplyv na Irán, aby sa pokúsilo obmedziť Hamas, a s priamou spoluprácou s touto militantnou skupinou má málo skúseností.
Ako to súvisí so širšími geopolitickými cieľmi Číny?
Pre Čínu je kríza príležitosťou presadiť sa na Blízkom východe ako tvorca dohôd, získať pôdu od Spojených štátov v oblasti, v ktorej Pekingu chýbajú skúsenosti, a posilniť partnerstvá s Ruskom a celým arabským svetom.
Izrael sa na boje v Pásme Gazy pripravuje roky v meste, ktoré na mape nenájdete Čítajte Analytici uviedli, že postoj Číny sa môže zmeniť, ak sa boje rozšíria, ale zatiaľ sa zdá, že súčasné vzplanutie násilia považuje za príležitosť posilniť svoj vplyv v regióne v porovnaní so Spojenými štátmi.
"Spôsob, akým sa to odohráva, nemusí byť pre Peking zlý," povedal Fulton. "Ak zostane konflikt medzi Hamasom a Izraelom, Čína môže ponúknuť rétorickú podporu Palestínčanom, kritizovať Izrael, získavať pri tom body na úkor USA a nebude to mať vplyv na jej väčšie strategické záujmy v regióne."
Prečo sa Čína vyjadruje k Izraelu a Hamasu?
Na vysvetlenie čínskeho postoja k militantom z Hamasu siaha Ču Wej-li, čínsky expert na Blízky východ, až k palestínskym parlamentným voľbám v roku 2006, keď militantná organizácia získala väčšinu.
"Hamas má svoju radikálnu stránku, ale je to legitímna organizácia v Palestíne a je uznávaná arabskými krajinami," povedal Ču, profesor na Šanghajskej univerzite medzinárodných štúdií. "Nie je na cudzincoch alebo iných krajinách, aby ju definovali ako teroristickú skupinu."
Na tejto správe sa podieľal aj Adam Taylor.
Autor: Christian Shepherd, Lyric Li
