MANILA/PEKING. Filipíny si v pondelok predvolali čínskeho veľvyslanca pre nedeľňajšie zrážky dvoch čínskych lodí s ich plavidlami v spornej oblasti Juhočínskeho mora. Čína zároveň podala na Filipíny sťažnosť, lode podľa nej plávali na jej územie.
Manila v nedeľu informovala, že čínske lode narazili do dvoch filipínskych plavidiel, ktoré privážali zásoby vojakom na základni neďaleko koralového atolu Second Thomas Shoal. Čínska pobrežná stráž zo zrážok viní filipínske lode, ktoré podľa nej vplávali do čínskych vôd bez povolenia napriek opakovaným varovaniam.
Čína a Filipíny sa navzájom obviňujú zo zrážok lodí v Juhočínskom mori Čítajte "Využívame všetky dostupné diplomatické postupy. Dnes ráno sme si predvolali čínskeho veľvyslanca," uviedla hovorkyňa filipínskeho ministerstva zahraničných vecí Teresita Dazaová. Veľvyslanec Chuang Si-lien sa však podľa nej nemohol dostaviť a na stretnutí mal zástupcu.
Čínske veľvyslanectvo následne vydalo vyhlásenie, v ktorom Chuang vyjadril nespokojnosť a rozhodný nesúhlas s "neoprávneným vstupom" filipínskych plavidiel do tejto oblasti.
Spojené štáty v pondelok opätovne varovali, že by v prípade ozbrojeného útoku prišli Filipínam na pomoc na základe obrannej dohody z roku 1951.
"Spojené štáty stoja na strane našich filipínskych spojencov čeliacich nebezpečným a nezákonným akciám pobrežnej stráže Čínskej ľudovej republiky a námorných milícií, ktoré 22. októbra bránili filipínskej zásobovacej misii," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Manile.
Čínska pobrežná stráž i námorné milície podľa Washingtonu porušujú medzinárodné právo tým, že úmyselne zasahujú do výkonu slobody plavby filipínskych plavidiel na otvorenom mori.
Filipínsky prezident Ferdinand Marcos Jr. v tejto súvislosti zvolal mimoriadne stretnutie s ministrom obrany Gilbertom Teodorom a ďalšími vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných zložiek.
Šéf rezortu obrany po schôdzke na tlačovej konferencii odsúdil Čínu za použitie "hrubej sily", ktorá podľa neho ohrozila Filipíncov a za prekrúcanie faktov so zámerom zakryť agresívne správanie Pekingu.
Sporná oblasť leží vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín. Peking si však na ňu robí nároky aj napriek tomu, že podľa rozhodnutia medzinárodného arbitrážneho súdu z roku 2016 nemajú žiadny právny ani historický základ.
Filipíny si naposledy predvolali čínskeho veľvyslanca v auguste, keď čínska pobrežná stráž použila vodné delo proti filipínskym plavidlám, ktoré do tej istej oblasti viezli potraviny, vodu a iné zásoby pre vojakov.
