OSLO. Pravicový extrémista a masový vrah Anders Behring Breivik, odsúdený za zabitie 77 ľudí pri útokoch z júla 2011, predstúpi v januári 2024 opäť pred súd.
Podal totiž žalobu na štát, v ktorej sa sťažuje na podmienky svojho väznenia. Proces s ním bude prebiehať 8.-12. januára, oznámil vo štvrtok súd v nórskom hlavnom meste Oslo.
Breivik je už 12 rokov držaný v tzv. samoväzbe. Svoju izoláciu od ostatných väzňov vníma ako porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nórsky štát v tejto veci už druhýkrát zažaloval, oznámil ešte v auguste jeho právny zástupca Öystein Storrvik.
"Otázka podmienok jeho väzby sa naposledy skúmala pred rokmi," povedal vo štvrtok Storrvik pre AFP. "Napriek tomu je stále v izolácii a čím viac času uplynie, tým je to väčšie porušenie zmieneného dohovoru," dodal.
Hovorí, že nie je diabol. Nemeckému sudcovi zakázali vykonávať činnosť za rasistické výroky Čítajte Pri útokoch z 22. júla 2011 Breivik najprv nastražil bombu vo vládnej štvrti v Osle - explózia pripravila o život osem ľudí. Zhruba o dve hodiny neskôr spustil streľbu na účastníkov letného tábora organizovaného mládežníckou organizáciou vládnucej Strany práce na ostrove Utöya, kde zastrelil 69 osôb.
Ako motív svojich činov uviedol odpor proti multikulturalizmu a podpore prisťahovalectva zo strany nórskej vlády.
V roku 2012 ho odsúdili na 21 rokov väzenia; to je v Nórsku maximálny možný trest, ktorý však môže byť neobmedzene predlžovaný v prípade, že by odsúdený stále predstavuje hrozbu pre spoločnosť.
O podmienečné prepustenie mohol Breivik požiadať po prvý raz až po desiatich rokoch. Súd však vo februári 2022 jeho prvú takúto žiadosť zamietol s argumentom, že by po prepustení mohol stále predstavovať potenciálnu hrozbu.
Pravicový extrémista Breivik už podal na nórsku vládu niekoľko žalôb, v ktorých sa sťažoval na porušovanie svojich práv a podmienky výkonu trestu. Okrem iného sa domáhal možnosti komunikovať so svojimi sympatizantmi, čo mu však súd tiež neumožnil.
V súvislosti so svojou samoväzbou žaloval Nórsko aj v roku 2015. V roku 2016 síce vyhral časť procesu na súde nižšej inštancie, následne však už neuspel. Prípadom sa nezaoberal nórsky najvyšší súd a jeho sťažnosť ako "neprípustnú" zamietol aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.
