Mexiko 7. februára (TASR) - Archeológovia a historici viedli doteraz spory o tom, prečo sa krátko po zániku ríše Mayov zmenili husto osídlené oblasti na juhu Mexika a časti Guatemaly na ľudoprázdne územia. Zdá sa, že túto záhadu sa podarilo objasniť holandským vedcom, píše najnovšie vydanie nemeckého časopisu Der Spiegel.
Analýza peľu ich priviedla k poznaniu, že podnebie v dnešnom južnom Mexiku a Guatemale sa začalo okolo roku 1000 n.l. veľmi rýchlo meniť. Z voľakedy prekvitajúcej oblasti sa stala pustatina, ktorá podstatne sťažila životné podmienky potomkov Mayov a donútila ich opustiť starodávne sídla.
Dôvody nečakaných klimatických zmien vedci zatiaľ presne nepoznajú. Predpokladajú však, že ľudia sa stali obeťami zániku vysoko rozvinutého poľnohospodárstva starých Mayov, pre ktoré bol charakteristický aj rozvinutý závlahový systém. Veľká časť umelo vytvorených a vzorne obrábaných polí zostala bez majiteľov a podľahla účinkom veternej erózie. Neobrobené polia trpeli nedostatkom vlahy a tak sa znižoval aj počet zrážok.
Len 100 rokov od pádu ríše Mayov väčšina miest a vidieckych sídiel v oblasti vysoko rozvinutej stredoamerickej kultúry spustla a stala sa neobývateľnou.
