Z Varšavy od nášho reportéra Branislava Ondrášika.
VARŠAVA. Moderná psychiatrická klinika v centre Varšavy patrí do najväčšej siete súkromných zdravotníckych zariadení v Poľsku, vlastní ju britská korporácia. Ordináciu tu má psychológ a psychoterapeut Szymon Niemiec.
Psychológiu na univerzite vyštudoval až v strednom veku. Predtým sa naplno venoval aktivizmu za práva LGBTI ľudí a v roku 2001 zorganizoval vo Varšave prvý dúhový pochod v Poľsku. V roku 2019 bol terčom nenávistnej kampane vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) za to, že ako duchovný malého a neregistrovaného západného kresťanského cirkevného spoločenstva na varšavskom dúhovom pochode slávil bohoslužbu.

Stále však ulicami mesta cez pochod rovnosti, ako sa v poľskej metropole nazýva, pochoduje. V nepriestrelnej veste a s ochrankou.
Ordinácii dnes 46-ročného psychológa dominuje terapeutické lôžko. Na klinike sa venuje ako psychológ všetkým diagnózam, ale stojí na čele tímu, ktorý poskytuje pomoc trans ľuďom.
Aj na ňom sa udalosti posledného desaťročia podpísali a vybrali si svoju daň. Práce má veľa, počet samovrážd LGBTI ľudí rastie. No keď uplynulú kampaň porovnáva s tou spred minulých volieb, povzdychne si, usmeje sa a svojím nízko posadeným, tichým a pokojným hlasom povie: „Teraz je to oveľa lepšie, je to oveľa pokojnejšie.“
Poliaci vo víkendových voľbách rozhodujú aj o tom, či sa zastaví špirála nenávisti k LGBTI ľuďom, ktorá dosiahla za ultrakonzervatívnej vlády PiS v Poľsku, členskom štáte Európskej únie, nevídané rozmery.
No aj táto téma sa postupne vyčerpala a strana PiS ju už tieto voľby nevyťahovala tak aktívne ako roky predtým. Aj nenávisť unaví, no nezmizne.
LGBTI komunita v Poľsku si pred voľbami nerobila veľké nádeje, aj keď ľudia ako Niemiec dúfali, že vláda v inom zložení ako tá, ktorej mandát sa práve končí, by možno krajinu nasmerovala k európskym štandardom v otázke rovnosti LGBTI ľudí.
V článku sa dočítate aj:
- ako sa zmenil život LGBTI ľudí v Poľsku za ostatných desať rokov,
- aké prenasledovanie zažíval LGBTI aktivista,
- ako ľudí v Poľsku unavila nenávisť,
- ako sa LGBTI komunita v Poľsku pozerá do budúcnosti.
Nenávisť, ktorá zabíja: zóny bez LGBTI ľudí
Tento rok Poľskom otriasla samovražda iba 16-ročného transgenderového Maxa z Košalina. Počet samovrážd vzrástol v najmladšej skupine ľudí do 18 rokov podľa štatistiky nadácie GrowSPACE v roku 2022 o 150 percent v porovnaní s rokom 2020. Celkovo následkom samovraždy zomrelo vyše dvetisíc mladých ľudí.
A hoci údaje špecificky o LGBTI mládeži v Poľsku je náročné spracovať, podľa štúdie neziskových organizácií Kampaň proti homofóbii a Lambda Varšava až 74 percent tínedžerov z poľskej LGBTI komunity pomýšľa na samovraždu. Počet samovrážd mladých ľudí v tejto komunite by mohol byť až trojnásobný oproti väčšinovej populácii.
Pred predchádzajúcimi voľbami v roku 2019 poľskí ultrakonzervatívci spustili kampaň za "zóny bez LGBT ľudí". Samosprávy sa mohli hlásiť k deklarácii na ochranu pred "propagandou LGBT", pričom by napríklad zakázali pochody rovnosti, aké Niemiec zakladal.
O rok neskôr bola takýmito zónami tretina Poľska – sto okresov a päť vojvodstiev. Európska únia týmto regiónom pozastavila finančné prostriedky z balíka 70 miliárd eur určených Poľsku.

„Po voľbách v roku 2019 bolo takmer isté, že budú obete, a aj boli obete. Sú ľudia, ktorých dohnali k samovražde,“ hovorí Niemiec.
Podľa štúdie v americkom vedeckom žurnále National Bureau of Economic Research, ktorá vyšla pred voľbami a ktorej autormi sú experti z dvoch amerických univerzít a poľská odborníčka, vzrástol v týchto regiónoch počet samovrážd v skúmanom období 2017 – 2020 o 16 percent v skupine ľudí stredného veku 30 – 49 rokov.