Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Ukrajinský vojak sa postupne približoval k osiemu hniezdu – priamo pod ním sa v odvodňovacej rúre pretvorenej na provizórny bunker nachádzala skupina asi desiatich Rusov.
Krylo ho niekoľko jeho kamarátov, keď sa posúval vpred po ceste v Andrijivke, malej, ale strategickej dedine na východe Ukrajiny. Zrazu hodil do potrubia výbušnú nálož a šprintoval preč.
Výbuch, ktorý podľa ukrajinských vojakov Rusov vnútri zabil, bol kľúčovým momentom v misii s cieľom vyrvať okupovanú dedinu z ruských rúk.
Zatiaľ čo sa v južnej ukrajinskej protiofenzíve odohrávajú veľké, zložité manévre a pozdĺž frontovej línie prebiehajú delostrelecké súboje na veľké vzdialenosti, takáto taktika malých tímov uniká pozornosti.
Tieto nenápadné útoky hŕstky vojakov, ktorí šturmujú nepriateľské pozície, však potichu prispeli k nedávnym ziskom vo východnej Doneckej oblasti mimo Bachmutu, uviedli ukrajinskí velitelia.
Ukrajinské tímy v počte štyroch až desiatich mužov totiž môžu útočiť pešo oveľa menej nápadne, prekvapiť nepriateľov v momente pokoja a vyvolať chaos na fronte. Táto stratégia pomohla podľa vojakov ukrajinským silám získať späť Andrijivku aj ďalšiu dedinu, Kliščijivku.
Ide o dôležité strategické miesta, ktorých dobitie zvyšuje tlak na Rusov zásobujúcich sily v Bachmute a jeho okolí.
V článku sa dočítate:
- prečo je ťaženie menších tímov vojakov výhodné,
- ako Ukrajinci postupujú,
- o problematickom ošetrovaní ranených vojakov.
Vyčerpávajúce tempo
Ruské sily sú zakopané a chránené mínami, delostrelectvom a nekonečnými náletmi dronov. Ukrajinskí vojaci sa musia cez to všetko pretláčať, niekedy tak blízko, že si môžu prečítať štítky na pancieroch nepriateľa. V prípade, že sú vojaci zranení alebo zabití, táto blízkosť znamená, že evakuácia je nebezpečná a zdĺhavá.
„Nepriateľ hryzie, bráni sa, má veľkú prevahu, jeden proti piatim,“ povedal veliteľ útočnej čaty s volacím znakom Percent. Podobne ako ostatní vojaci, aj Percent je v súlade s ukrajinským vojenským protokolom identifikovaný volacím znakom.
Percentova jednotka, 3. samostatná útočná brigáda, sa v polovici septembra zúčastnila na oslobodení Andrijivky. Niektorí zranení sa vrátili na bojisko, ale mnohí ďalší nie. „Utrpeli sme veľké straty,“ povedal.
Koncepcia mobilizácie malých útočných skupín na vyradenie väčšieho nepriateľa z rovnováhy nie je nová, ale je prispôsobená podmienkam v oblasti Bachmut.
Vojaci tam musia rýchlo a tvrdo postupovať smerom k nepriateľovi, zakopať sa do zeme, aby ho odrazili, a potom sa v rýchlom, vyčerpávajúcom tempe opäť pohnúť vpred. Používanie menších tímov podľa vojakov znižuje vystavenie sa bezpilotným lietadlám, útočným vrtuľníkom a delostreleckým posádkam, ktoré lovia väčšie skupiny vojakov.
Veľkú časť tohto pohybu diktuje terén – väčšinou stepné lúky. Niekoľko stromoradí a stavieb, ktoré by poskytovali krytie, bolo zničených ostreľovaním, takže vznikla mesačná krajina. Niekedy sú nepriateľské zákopy jediným miestom, kde sa dá ukryť. Inokedy vojaci nájdu bezpečie v delostreleckom kráteri alebo v pivnici zničeného domu. Nepriateľ môže byť kdekoľvek a dokonca sa môže vyskakovať z dier v zemi.
„Neustále vás vidia z oblohy,“ povedal Percent. „Bolo veľmi ťažké bojovať v týchto podmienkach, pretože na vás neustále útočia nepriateľské mínomety, delostrelectvo a granáty.“
Zastrelení vlastnou stranou
Záverečný nápor na znovudobytie Andrijivky sa začal v noci, povedal Rollo, veliteľ 1. práporu brigády. Útočný prápor a obrnené jednotky podľa jeho slov vrazili kliny do nepriateľského územia a utrpeli ťažké straty v boji o strategickú cestu. Ruský odpor bol prudký. Nepriateľské rádiové odpočúvanie naznačovalo, že ak Rusi ustúpia, budú zastrelení vlastnou stranou.
Ruskí velitelia podľa neho používali kombináciu protiútokov s malými aj veľkými skupinami. Ruskí vojaci sa rýchlo učia a ukrajinskí velitelia ich nepodceňujú, povedali ukrajinskí vojaci. Napriek tomu táto taktika niekedy privádzala nepriateľa do zmätku.
Ruské letecké jednotky sa totiž začali mýliť v tom, kto je kde, a preto začali používať zvláštnu taktiku. Piloti bezpilotných lietadiel zhadzovali granáty v blízkosti neidentifikovaných vojakov a potom sledovali, kam utekajú, či smerom k ruským, alebo k ukrajinským líniám, čím odhalili svoju lojalitu, povedal Rollo.
Vlny nepriateľov podľa Rolla stále prichádzali a v jednom momente hrozilo, že jeho vojaci budú prepadnutí. Ukrajinskí vojaci boli na jednej strane cesty v bojových pozíciách a na druhej strane bolo v poli približne 30 nepriateľských vojakov, ktorých od seba delilo niekoľko metrov a ktorí sa približovali.
Rollo vtedy vyzval na paľbu kazetovej munície s použitím súradníc pre svojich vlastných vojakov. „Pokryli sme celú oblasť, ale keďže sme sa vrhli do dier, nemali sme žiadne straty,“ povedal. Bol to kľúčový moment pri prelomení ruských línií.
Počas dvojdňovej kampane na oslobodenie Andrijivky došlo k mnohým ďalším veľkým i malým statočným činom vrátane vojaka, ktorý vyhodil do vzduchu pozíciu na odtokovej rúre. Aj to však poukazuje na problém, povedal Percent.
Vojaci sa uchyľujú k takýmto akciám, pretože nemajú dostatok moderných západných zbraní, povedal. Keby mali napríklad raketové delostrelectvo s dlhým doletom, „nepotrebovali by sme toto hrdinstvo vojakov a takéto straty,“ povedal.
„Namiesto toho to robíme vďaka nadšeniu vojakov, sile ich ducha a obrovskej práci veliteľov, ktorí musia dôkladne premyslieť každý krok,“ povedal Percent. „Každý bojovník sa počíta, každý projektil sa počíta, každá guľka sa počíta.“
Tento názor zopakovali aj ďalší velitelia útočných jednotiek, ktorí označili západnú vojenskú pomoc za jednu z najdôležitejších premenných pri dosahovaní svojich cieľov.
Ako počítačová hra
V jedno nedávne popoludnie sa vojaci 80. samostatnej leteckej útočnej brigády, ktorá minulý mesiac pomohla oslobodiť Kliščijivku, zoradili na cvičnej strelnici, aby sa zdokonalili v streľbe. Jeden z dôstojníkov ukázal na M16 americkej výroby. Je to dobrá puška, ale nemajú dostatok zbraní a munície, aby mohli na Rusov zatlačiť tak silno, ako chcú, vysvetlil.
M16 nie je ani moderná zbraň, v zákopoch je ťažkopádna pre svoju dlhú pažbu a hlaveň. Pre väčšinu amerických vojenských jednotiek je zastaraná a nahradila ju M4. Zastaraná konštrukcia niektorých M16 znemožňuje pripevnenie väčšiny optických a infračervených laserov.
Pomalé a postupné dodávky staršieho vybavenia podľa dôstojníka pôsobia, akoby Západ navrhol počítačovú hru, v ktorej si treba zaslúžiť vylepšenia. „Každá úspešná misia nám umožňuje získať o niečo viac a otvára nové zručnosti,“ povedal. „Je to pre nás ťažké. Naši občania umierajú každý deň.“ Dôstojník hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol podať úprimné hodnotenie zahraničnej podpory.
Stabilizačný bod
Mimo Bachmutu sa ukazujú neodvratné následky týchto násilných útočných misií. Za dverami zdravotníckeho zariadenia lekári a zdravotné sestry pracujú po celý čas, aby ošetrili zranených.
Kapláni ponúkajú modlitby a duchovné uzdravenie a v mnohých prípadoch aj pomocné ruky pri presune ľudí a zásob. Zariadenie, známe ako stabilizačný bod, je určené na ošetrenie vojakov pred ich presunom do skutočnej nemocnice. Niekedy to znamená oživovanie pacientov, ktorí sú v bezvedomí.
Evakuácia vojakov tak blízko bojov je často neistá. Ruské bezpilotné lietadlá číhajú pozdĺž ciest používaných na prepravu zranených, čo často zdržuje evakuáciu až do zotmenia.
Zdravotníci často prenášajú zranených vojakov až päť kilometrov, povedal Dmytro, lekár a vedúci stabilizačného bodu 5. samostatnej útočnej brigády. Tieto oneskorenia v starostlivosti majú podľa neho za následok viac amputácií, pretože ak je škrtidlo zaistené príliš dlho, končatina môže odumrieť.
Prílev zranených sa spomalil od februára a marca, keď počet obetí počas bitky o Bachmut prudko stúpol. Zranení však stále zamestnávajú pracovisko, pretože boj prebieha na horných a dolných líniách.
Vojaka so zranením hlavy ošetrovala Chrystyna, zdravotná sestra, ktorá odložila doktorát zo sociológie, aby sa mohla zapojiť do vojny. Dlhé a náročné hodiny pracuje pod paľbou.
„Je to ako rodina. Žijete blízko pri sebe. Jedávate a spíte jeden vedľa druhého. Jete a pijete z tých istých tanierov a pohárov. Čelíte situáciám, ktoré vás veľmi rýchlo zblížia.“
Na tejto správe sa podieľala Heidi Levin.
Autor: Alex Horton, Serhiy Morgunov
