Otec Emmanuel Carreira obsluhuje teleskop vo vatikánskom Observatóriu v Castelgandolfo. Cirkev sa v posledných rokoch intenzívne zaujíma o vesmír. FOTO - REUTERS
Všeobecne sa vie, že pozornosť, ktorú venuje Vatikán nebu, je mimoriadna. Rovnako ako o Božie nebo však prejavuje záujem, o hviezdnu oblohu. V mestečku Castelgandolfo pomáhajú vatikánski špecialisti s výukou budúcich astronómov. A to bez ohľadu na ich vyznanie.
Vatikánska hvezdáreň, ktorá patrí medzi najstaršie observatórium na svete, vyberá už dvadsať rokov mladých a nádejných vedcov, ktorým zabezpečuje v pápežovom letnom sídle kurzy.
"Vatikán chce dať najavo, ako vysoko si cení vedu," hovorí k tomu britský jezuita otec Chris Corbally. Je nielen zástupcom riaditeľa hvezdárne, ale i dekanom tejto medzinárodnej letnej školy. Zdôrazňuje, že "veda má v ľudskom živote významné miesto, a preto je dôležitá i pre katolícku cirkev".
Nejde však o nič nové - pápeži a astronómovia mali k sebe po celé stáročia veľmi blízko. Niekedy šlo i o vážne spory. Inkvizícia napríklad odsúdila slávneho Galilea, ktorý zotrval na stanovisku, že Zem sa otáča okolo Slnka. Oficiálna dogma vtedy tvrdila opak.
Naproti tomu napríklad pápež Řehoř XIII. dal na radu vedcov a v roku 1582 nariadil zmeniť juliánsky kalendár, ktorý sa už neúnosne rozchádzal s rytmom reálneho života.
Vatikán prispel k postupu vedy i tým, že koncom 17. storočia finančne podporoval tri hvezdárne blízko Ríma. V roku 1891 dal pápež Lev XIII. oficiálny súhlas so začatím činnosti vatikánskej hvezdárne a Pius XI. rozhodol o jeho umiestnení v letnej pápežskej rezidencii v Castelgandolfe.
S Vatikánom študujú ateisti
Na streche paláca, ktorý vyrástol v miestach voľakedajšej rezidencie cisára Domitiana, už zďaleka vidieť kupole zakrývajúce dva gigantické teleskopy.
"Je to fantastické miesto," pochvaľuje si Austrálčanka Sarah Chamberlainová. Patrí medzi 25 šťastlivcov, čo boli do tamojších kurzov "astrobiológie" zaradení. Pritom záujem o vatikánske "pátranie po stopách života vo vesmíre" prejavovalo vyše 200 žiadateľov z celého sveta.
"Moja vlasť nemá priveľmi dlhú históriu, ale tu ju človek priamo dýcha. Sú tu napríklad knihy napísané v roku 1667 ľuďmi, o ktorých som len čítala alebo sa o nich učila. Byť tu považujem za niečo mimoriadne. Veď tu chodil Galileo," rozplýva sa dvadsaťpäťročná Sarah.
Mesačný program nemá nič spoločné s nejakým odľahčujúcim učením. Svetovo preslávení vedci z Európy a USA vyučujú také témy ako "nukleosyntéza a vývoj hviezd" a "biomarkery pro in situ a teleskopická detekcia".
Študenti sem prišli preto, aby sa niečo naučili," komentuje náročnosť kurzu Corbally. Zdôrazňuje, že žiakov sa nikto nepýta na ich vieru: "Ide nám o kvalitu ich osobností, či majú pre vec zápal, či u nich vidieť prísľub, že budú pokračovať v bádateľskej kariére na poli astronómie alebo astrológie."
Komisia, ktorá letných študentov vyberá, máva zrejme šťastnú ruku, lebo 85 percent absolventov kurzov stále pracuje na poli vedy. Tohtoroční študenti prišli z 19 krajín. Tí, čo sú z rozvojových krajín, majú navyše nárok na štipendium až do výšky 75 percent nákladov na stravu a cestovné.
"Snažíme sa, aby sa tu všetci cítili dobre," hovorí Corbally.
Pre profesorov i pre mladých
Akúsi spojku medzi "starým svetom" v Castelgandolfe a "novým svetom" v Tuscone tvorí jezuitský farár Emmanuel Carreira, ktorý už roky vyučuje v USA fyziku. S hrdosťou predvádza mohutný teleskop, postavený v Castelgandolfe v roku 1935.
"Keď som na začiatku kurzu ukázal teleskopom novým študentom Mesiac, jedna švédska dievčina sa skoro rozplakala. Mesiac totiž takto nikdy nevidela. Nikdy nevidela jeho krátery, pohoria a tiene. Poznala ho iba z fotografií," chváli sa otec Carreira.
Agentúra Reuters konštatuje: "Kurzy v Castelgandolfe tak prinášajú nezabudnuteľné zážitky nielen pre starých profesorov, ale aj pre mladých študentov."
(čtk)
