ABUJA. Niektorí lídri navrhli, aby tohtoročné zasadnutia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky v marockom Marrákeši boli „dobrým miestom na začatie“ rozhovoru o finančných problémoch Afriky a jej schopnosti zvládnuť „klimatické šoky“.
Obrovské náklady na transformáciu
Viacerí upozorňujú na to, že mnohé chudobné krajiny v Afrike čelia najtvrdším dôsledkom klimatických zmien - veľkým suchám, krutým horúčavám a suchej pôde, ale aj nepredvídateľným dažďom a ničivým záplavám.
Zhoršujú to konflikty a dopláca na to živobytie ľudí, pretože mnohí z nich sú farmári, čo je práca, ktorá je v otepľujúcom sa svete čoraz zraniteľnejšia.
Podľa odborníkov by prispôsobenie sa týmto výzvam mohlo ročne stáť až 50 miliárd dolárov, zatiaľ čo Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) odhaduje, že prechod na čistú energiu môže stáť až 190 miliárd dolárov ročne, čo sú pre Afriku obrovské náklady.
Podfinancované globálne finančné inštitúcie
Globálny finančný systém je „momentálne zastaraný, nefunkčný a nespravodlivý“, uviedli pre New York Times kenský prezident Williama Ruto, prezident Africkej rozvojovej banky Akinwumi Adesina či popredný predstaviteľ Africkej únie Moussa Faki.
Tvrdia, že medzinárodné finančné inštitúcie „sú príliš malé a obmedzené na to, aby splnili svoj mandát“.
„Systém ako celok je príliš pomalý na to, aby reagoval na nové výzvy, ako je zmena klímy, a nespravodlivý, pretože diskriminuje chudobné krajiny,“ napísali lídri.
