TBILISI. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pri dnešnej návšteve Tbilisi vyjadril pripravenosť rokovať v Gruzínsku s predstaviteľmi Arménska o uzavretí mieru a normalizácii vzťahov medzi oboma znepriatelenými štátmi.
Alijev podľa agentúr kritizoval Európsku úniu a najmä Francúzsko, ktorej rozhodnutie poskytnúť Arménsku vojenskú pomoc by mohlo podľa azerbajdžanského prezidenta rozpútať novú vojnu na južnom Kaukaze.
Záleží vraj na reakcii Arménska
Alijev tento týždeň opomenul európske summity v Granade, kde sa podľa pôvodných predstáv lídrov mali odohrať mierové rokovania medzi lídrami oboch znepriatelených krajín.
Azerbajdžanský prezident však po kritických reakciách EÚ na septembrové obsadenie Náhorného Karabachu do Španielska neprišiel.
Prítomný nebol ani turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého krajina je kľúčovým partnerom Azerbajdžanu.
Karabach nie je Krym. Je nebezpečné naprávať staré krivdy novými (píše Petra Procházková) Čítajte "Viaceré krajiny a tiež niektoré medzinárodné organizácie sa snažia podporiť normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Vítame to. Vítame akékoľvek sprostredkovanie a pomoc, ak nebude jednostranná a predpojatá," povedal Alijev novinárom po stretnutí s gruzínskym premiérom a dodal, že za najsprávnejšie miesto na rokovania považuje Gruzínsko, ktoré sa samo ponúklo.
Záleží však na reakcii Arménska. Ak bude Jerevan súhlasiť, dvojstranné a trojstranné rokovania by mohli okamžite začať.
Kritika Paríža
Alijev v sobotňajšom telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom kritizoval opomenutie Azerbajdžanu vo vyhlásení z Granady. Tvrdil, že summitu sa nezúčastnil kvôli známemu protiazerbajdžanskému postoju Francúzska.
Varoval, že zámer Paríža dodať Jerevanu zbrane neposlúži mieru, ale novému krviprelievaniu. "Ak v regióne dôjde k novému stretu, bude to vina práve Francúzska," zdôraznilo komuniké z Baku.
"Ešte osem azerbajdžanských obcí je okupovaných Arménskom," vyhlásil Alijev.
Ešte počas septembrovej operácie proti Karabachu francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil azerbajdžanské použitie sily a naliehal na okamžité zastavenie ofenzívy.
Po telefonickom rozhovore s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom požadoval tiež "zaručenie práv a bezpečnosti obyvateľov Náhorného Karabachu", uviedla vtedy agentúra AFP.
Prázdne domy a vyhladovaní na úteku. Náhorný Karabach za dva týždne zanikol Čítajte Pripomenula, že Francúzsko požiadalo o naliehavé zvolanie Bezpečnostnej rady OSN a tiež odsúdilo vojenskú operáciu ako nelegálnu, neospravedlniteľnú a neprijateľnú.
Baku v reakcii kritizovalo politiku Paríža ako nenávistnú k moslimom, islamu a Azerbajdžanu.
Rozhodnutím Paríža dodávať Jerevanu vojenské vybavenie v utorok oznámila francúzska ministerka zahraničia Catherine Colonnaová, ktorá sa stala prvou západnou ministerkou na návšteve Arménska po tom, ako Azerbajdžan minulý mesiac dobyl Karabach, tamojšie separatistické úrady kapitulovali a okolo 100-tisíc etnických Arménov, ktorí tam žili, podľa Jerevanu odišlo do Arménska.
Colonnaová sa teraz podľa agentúry AP obáva, že Arménsko sa môže stať budúcim terčom azerbajdžanskej invázie.
