BRATISLAVA. Extrémne počasie viedlo v rokoch 2016 - 2021 k vysídleniu viac ako 43 miliónov detí.
Vyplýva to z novej správy Detského fondu Organizácie Spojených národov (UNICEF), ktorý odhaduje, že počas nasledujúcich troch desaťročí bude viac ako 113 miliónov prípadov vysídlenia detí.
Dažde vysídlujú viac
Napríklad v dôsledku sucha museli v sledovanom období deti opustiť svoje domovy najmenej 1,3 milióna-krát, pričom viac ako polovica z nich bola v Somálsku. Daný údaj je pritom pravdepodobne podhodnotený, uvádza správa.
Na rozdiel od povodní alebo búrok sa počas sucha nekonajú preventívne evakuácie.
Viac ako polovica vysídlení z daného počtu bola v dôsledku búrok. Štyri z desiatich takýchto prípadov vysídlenia boli na Filipínach.
Záplavy spôsobili 19 miliónov prípadov detských vysídlení, napríklad v Číne a Indii, a lesné požiare 810-tisíc prípadov, najviac v Kanade, USA a Izraeli.
Hrozí, že sa chladnička planéty zmení na radiátor. Klimatická zmena Antarktídy desí vedcov Čítajte Najviac detí bolo vysídlených v dôsledku klimatických rizík na Filipínach, v Indii a Číne, čo predstavuje takmer polovicu z daného počtu. Tieto krajiny majú tiež obrovský počet obyvateľov a silné systémy na evakuáciu ľudí, čo im uľahčuje zaznamenávanie údajov.
Priemerne sú však najviac ohrozené deti žijúce v regióne Afrického rohu alebo na malých ostrovoch v Karibiku. Mnohé z nich prežívajú „prekrývajúce sa krízy“, keď sa riziká z klimatických extrémov spájajú s konfliktom, nestabilnými inštitúciami a chudobou, povedala jedna z autoriek správy a odborníčka na migráciu v UNICEF-e Laura Healy.
Svet nereaguje dosť rýchlo
Klimatická zmena už spôsobila, že milióny ľudí na celom svete zostali bez domova. Stúpajúce hladiny morí ničia pobrežia, búrky bičujú veľkomestá a sucho zhoršuje konflikty. Zatiaľ čo sa však katastrofy stupňujú, svet ešte stále neuznal klimatických migrantov a nenašiel formálne spôsoby ich ochrany.
„Realita je taká, že v budúcnosti bude postihnutých oveľa viac detí, pretože dôsledky zmeny klímy sa budú naďalej stupňovať,“ varovala Healy.
Pri odhadovaní budúcich rizík správa nezahŕňa požiare a sucho ani potenciálne opatrenia na zmiernenie. Uvádza sa v nej, že životne dôležité služby, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, musia byť schopné „reagovať na šok“, aby pomohli deťom a ich rodinám lepšie sa vyrovnať s katastrofami.
Toto nie je meteorit smerujúci k Zemi, túto krízu sme vytvorili sami (prejav prezidentky v OSN) Čítajte Znamenalo by to zváženie potrieb detí v rôznych fázach, od zabezpečenia možnosti študovať, aby mohli zostať so svojimi rodinami a nakoniec si mohli nájsť prácu. „Máme nástroje. Máme vedomosti. Ale jednoducho nepracujeme dostatočne rýchlo,“ skonštatovala Healy.
Údaje sledujúce migráciu z dôvodu extrémov počasia zvyčajne nerozlišujú medzi deťmi a dospelými. UNICEF pri tvorbe svojej správy spolupracoval s neziskovou organizáciou International Displacement Monitoring Center so sídlom v Ženeve, aby zmapoval, kde boli deti najviac zasiahnuté.
