OSLO, BRATISLAVA. Šestnáťročný Alí si živo pamätá, kedy naposledy videl doma svoju matku Narges Mohammadíovú. Bolo to dávno, mal len osem rokov. Jemu a jeho sestre Kiane urobila matka na raňajky vajcia, povedala im, aby sa poriadne učili, rozlúčila sa s nimi a poslala ich do školy. Keď sa vrátili domov, už tam nebola.
Dvojičky dnes žijú s otcom vo francúzskom exile, ich matka je vo väzení a v piatok dostala Nobelovu cenu za mier za rok 2023. Zmenilo sa mnohé, no nie iránsky teokratický režim, ktorý Mohammadíovú väzní a pre ktorý sa nemôžu vrátiť do vlasti.
Alí matku podporuje v tom, čo robí, aj keď to rodine prinieslo odlúčenie. „Musí pokračovať pre Irán a pre našu budúcnosť,“ cituje ho CNN. „Som na ňu naozaj hrdý. Nebola vždy pri nás, no vždy, keď bola, sa o nás postarala. Bola dobrou mamou a stále je. Prijal som tento spôsob života, na mojom trápení nezáleží.“
Varoval, že Lukašenko sa nemení. Cenu za mier dostal aj bieloruský disident Čítajte Aj Alí vie, že ak sa režim v ich vlasti zmení, bude to do veľkej miery zásluhou jeho matky. Tá síce nemohla byť osobne pri obrovských minuloročných protestoch žien proti teokratickému režimu, ktorý ich núti napríklad zakrývať sa na verejnosti, no práve svojou dlhoročnou prácou položila základy tohto hnutia.
„Táto cena je tiež ocenením stoviek tisíc žien, ktoré v minulom roku demonštrovali proti diskriminácii a útlaku žien zo strany iránskeho režimu,“ uviedol Nobelov výbor v piatok vo svojom rozhodnutí. „Motto Žena – Život – Sloboda, ktoré demonštranti a demonštrantky prijali za svoje, vystihuje odhodlanie a prácu Narges Mohammadíovej.“
V článku sa tiež dočítate:
- ako dopadli predošlí väzni ocenení nobelovkou,
- čo vidí Mohammadíová, keď sa pozerá z okna väznice,
- ako odlúčenie berie jej manžel a syn,
- ako sú mučené ženy v iránskych väzniciach,
- prečo Mohammadíová verí, že demokracia a ľudské práva v Iráne zvíťazia.
Bude si môcť prísť po cenu?
Keď Nobelovu cenu za mier dostáva niekto, kto je vo väzení, okamžite to sprevádzajú medzinárodné výzvy na jej alebo jeho prepustenie. Naposledy sa to stalo minulý rok, keď ju dostal väznený bieloruský ľudskoprávny aktivista Ales Bjaljacki. V roku 2010 Nobelov výbor ocenil čínskeho disidenta Lioua Sia-po, no ten sa na slobodu dostal až tesne pred smrťou.
Narges Mohammadíová (51)
Je iránska aktivistka za ľudské práva z Centra ochrancov ľudských práv, ktoré zakladala Širin Ebadiová.
Aktívna bol už na vysokej škole, kde vyštudovala za stavebnú inžinierku. Do študentských novín písala články propagujúce práva žien.
V roku 2015 ju zatkli a odvtedy si odpykáva 16-ročný trest za založenie hnutia za ľudské práva, ktoré bojuje za zrušenie trestu smrti. K trestu sa jej stále pridávajú ďalšie roky za iné činy.
Jej manžel, rovnako ľudskoprávny aktivista, žije s deťmi dvojičkami vo francúzskom exile.
V piatok dostala Nobelovu cenu za mier za rok 2023.
Cenu si osobne nemohla prevziať ani barmská aktivistka Aun Schan Su Ťij, ktorú ocenili v roku 1991, no v tom čase ju väznila junta. Po ďalších dvoch desaťročiach sa dostala na slobodu, neskôr sa podieľala aj na vláde, no po ďalšom vojenskom prevrate je znovu vo väzní.
Prvým väzneným oceneným bol v roku 1935 Carl von Ossietzky, ktorý ešte pred nástupom nacistov k moci odhalil utajované zbrojenie Nemecka. V čase ocenenia bol už v nacistickom koncentračnom tábore, zomrel o rok neskôr na tuberkulózu v nemocnici pod dohľadom gestapa.
Mohammadíová sedí dnes v neslávne známej teheránskej väznici Evin za niekoľko porušení zákona na asi dvanásť rokov, uvádza ľudskoprávna organizácie Front Line Defenders. Najnovšie pyká za „šírenie protištátnej propagandy“.
Pred zatknutím bola podpredsedníčkou organizácie Centrum ochrancov ľudských práv. To zakladala Širin Ebadiová, ktorá dostala Nobelovu cenu za mier pred dvadsiatimi rokmi. Mohammadíová je devätnástou ženu s týmto ocenením.
Nobelova cena sa slávnostne odovzdáva v Osle 10. decembra a laureát spolu s ňou dostáva v prepočte asi milión dolárov. „Ak iránske úrady urobia správne rozhodnutie, prepustia ju, aby sa mohla osobne zúčastniť na decembrovej slávnosti,“ povedala počas tlačovej konferencie hlava Nórskeho Nobelovho výboru Berit Reissová-Andersenová.
Narges Mohammadí na stretnutí v Teheráne v roku 2008. (zdroj: TASR/AP)Pohľad na hory
Mohammadíová nedáva často rozhovory, možnosti v tomto smere obmedzuje skutočnosť, že je vo väzení. Na jar však písomne odpovedala na otázky New York Times. Opisovala, ako cez malé okno ženského oddelenia väznice Evin pozoruje dažďami kropené kopce okolo Teheránu.
