Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Údajného zlodeja, ktorého telo omylom mumifikoval experimentálny hrobár a 128 rokov bolo uložené v pohrebnom ústave, konečne pochovajú.
Muž po smrti dostal prezýku „Stoneman Willie“, pretože odmietol uviesť svoje pravé meno, keď bol chorý. Zomrel v novembri 1895 a jeho pozostatky odvtedy zostali v pohrebnom ústave v Readingu v Pennsylvánii.
V sobotu ho však prevezú na neďaleký cintorín Forest Hills, kde bude pochovaný.
Mŕtvolu oblečú do smokingu, ktorý „zodpovedá tomu, do čoho by bol na pohreb oblečený gentleman v roku 1895,“ uvádza pohrebný ústav, ktorého majitelia sa roky snažili múmii zabezpečiť riadne pochovanie.
V článku sa dočítate:
- ako bol Stoneman Willie mumifikovaný,
- prečo muž odmietol prezradiť svoju totožnosť,
- ako Stoneman Willie zomrel.
Aumanova nečestná metóda
Podľa miestneho historika Georgea M. Meisera XI telo krátko po smrti konzervoval Theodor Auman, hrobár, ktorý v tom čase experimentoval s inovatívnym arteriálnym balzamovaním. Táto technika bola koncom 19. storočia ešte pomerne nová. Mŕtvoly sa až do pohrebu často skladovali v ľade.
„Neexistoval žiadny recept, a tak si vytvoril vlastný,“ povedal Meiser v telefonickom rozhovore s odkazom na Aumanovu nečestnú metódu. Bol to experiment a zrejme prevážil formalín - chemická tekutina používaná v procese balzamovania. „Bola trochu silná a trochu ho skamenila.“
Podľa Meisera sa o telo nikto neprihlásil, Auman si teda mŕtvolu ponechal, aby posúdil účinnosť svojej experimentálnej techniky na konzervovanie tiel.
Výsledok? Bola veľmi účinná.
Telo Stonemana Willieho prežilo dokonca aj Aumana vo vlastnom pohrebnom ústave, kde si múmia získala status miestnej kultovej kuriozity.
„Nehovoríme o ňom ako o múmii. Hovoríme o ňom ako o našom priateľovi Williem,“ povedal Kyle Blankenbiller, riaditeľ pohrebného ústavu Theo C. Auman, agentúre Reuters. „Stal sa jednoducho ikonou, legendárnou súčasťou nielen minulosti Readingu, ale určite aj jeho súčasnosti.“
Technika balzamovania zachovala telo pozoruhodne dobre - hoci Meiser povedal, že jeho pokožka od prvej návštevy mŕtvoly v 50. rokoch minulého storočia značne stmavla.
V roku 1896 noviny opisovali Stonemana Willieho ako „bieleho ako vosk“. Dnes má múmia viac kožovitý odtieň.
128-ročné čakanie
Viac ako storočie bola Willieho skutočná identita tiež zahalená rúškom tajomstva. V čase jeho smrti miestne noviny informovali, že 37-ročný muž s fúzikmi, ktorý bol obvinený z krádeže a predtým obvinený z opilstva, odmietol odhaliť svoju skutočnú totožnosť, aby nezneuctil svoju rodinu.
Podľa Meisera telo patrilo údajnému zlodejovi, ktorý uviedol falošné meno James Penn, keď ho v októbri 1895 zatkli za krádež v meste West Reading v štáte Pennsylvánia.
V novinách Reading Times sa v tom mesiaci objavila správa, že „údajný filadelfský podvodník“ bol zatknutý po tom, ako ho objavili pod posteľou v miestnom penzióne so zlatými hodinkami, britvou a „malou sumou peňazí“ - nič z toho mu nepatrilo.
Nasledujúci mesiac 37-ročný muž zomrel po tom, ako ho zachvátilo prudké delírium, bojoval s „gastritídou“, ktorá sa zhoršila na „akútnu urémiu“, a až do konca sa odmietal identifikovať, informovali miestne médiá. Podľa Meisera pravdepodobne zomrel na pokročilý alkoholizmus.
„Keď sa blížil koniec, pýtali sa ho na príbuzných. Povedal, že sa nevolá James Penn, ale odmietol uviesť svoje správne meno,“ uviedol denník Philadelphia Times 21. novembra 1895. „Povedal, že je slobodný a narodil sa v Írsku, že jeho príbuzní bývajú v štáte New York. Miesto odmietol uviesť s tým, že nechce, aby sa museli hanbiť.“
Meiser, ktorý bude mať na sobotňajšom obrade prejav, povedal, že zatvorením rakvy sa skončí 128-ročné čakanie Stonemana Willieho.
