Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Delegáti z celého sveta sa schádzajú vo Vatikáne na otvorenie zhromaždenia, ktoré je súčasťou najširšej konzultácie o smerovaní viery od 60. rokov minulého storočia.
Prvýkrát sa na synode, hlavnom poradnom orgáne cirkvi a fóre, ktoré bolo predtým vyhradené pre vyšších duchovných, zúčastnia aj laici s hlasovacím právom - vrátane žien. Nasledovať bude druhé zhromaždenie v októbri 2024, po ktorom sa očakáva, že súbor odporúčaní pôjde k pápežovi.
Pápež František oficiálne ohlásil „synodu o synodalite“ v roku 2021 a požiadal regionálne cirkvi, aby pripravili témy na zamyslenie. Tie prišli s celým radom otázok od pozdvihnutia úlohy žien v službe a správe cirkvi až po spôsoby, ako prijať rozvedených ľudí, komunitu LBGTQ+ a polygamistov v cirkvi.
Synoda tiež zváži viac „konkrétnych krokov“ ohľadom prevencie sexuálneho zneužívania duchovnými aj spravodlivosti pre obete, hoci skupiny brániace práva obetí odsúdili synodu za to, že túto otázku neberie dostatočne vážne.
O tom, do akej miery je synoda iba cvičením v katolíckej teológii alebo ozajstným nástrojom liberálnej reformy, sa vedú vášnivé spory.
Vatikán bagatelizuje očakávania rýchlych zmien, v ktoré liberálni katolíci dúfali. Konzervatívci - vrátane piatich kardinálov, ktorí v predvečer synody otvorene zverejnili mimoriadnu výzvu pápežovi - však varujú, že by to mohlo vyvolať porušenie ustálenej doktríny.
Kardináli v liste vyzvali pápeža, aby potvrdil cirkevné učenie, že homosexualita je „v rozpore“ s Božím zákonom, a aby definitívne vyhlásil, že kňazstvo je sviatosť „výlučne“ pre „pokrstených mužov“.
V článku sa dočítate:
- aký je rozdiel medzi nemeckými a ugandskými biskupmi,
- kto sa na synode zúčastní a koho pápež František nepozval,
- aký má význam možnosť hlasovania pre laikov,
- o realizácii skutočnej reformy.
Radikálne odlišné prežívanie viery
Vatikánski pozorovatelia považujú synodu za dlho odkladané pokračovanie Druhého vatikánskeho koncilu z roku 1962, ktorý otvoril dvere reformám v cirkvi.
Najviditeľnejšie reformy: katolícka omša sa začala sláviť aj v národných jazykoch, a nielen v latinčine. Katolícka cirkev tiež ustúpila z pozície, že iné vierovyznania sú kacírske, čo viedlo k novému obdobiu ekumenického dialógu.
František sa usiluje vytvoriť cirkev, ktorá by bola menej hierarchická a v podstate uznáva, že viera sa dnes v rôznych častiach sveta prežíva radikálne odlišným spôsobom.
Pápež navrhuje požehnanie pre zväzky osôb rovnakého pohlavia Čítajte Jednou z otázok je, či sa nestala až príliš odlišnou, s liberálnym príklonom v Európe, kde sa cirkev zmenšuje, a tradičnejšími prístupmi v mnohých rozvojových krajinách, kde sa cirkev stále rozširuje. Napríklad v Nemecku väčšina biskupov podporila požehnania párom rovnakého pohlavia a katolícki kňazi ich už vykonávajú. Ugandskí biskupi naopak odmietli odsúdiť zákony krajiny, ktoré za homosexualitu ustanovujú trest smrti.
„Myslím si, že Františkov herný plán spočíva v tom, aby sa ľudia zišli, modlili sa spolu a snažili sa počúvať ducha, keď k nám duch hovorí,“ povedal páter Thomas Reese, politológ a dlhoročný novinár zaoberajúci sa katolíckou vierou.
„Chce, aby sa zišli, aby sa modlili a počúvali jeden druhého a aby sa podelili o to, kam nás podľa nich duch vedie. Z toho môže vzísť čokoľvek.“
Obe strany spektra
Podujatie, ktoré sa uskutoční od 4. do 29. októbra v Aule Pavla VI., bude mať 464 oficiálnych účastníkov vrátane dvoch biskupov z Číny, ktorých vymenoval pápež František. Z nich 364 - vrátane 54 žien - bude môcť aj hlasovať.
Zaujímavejšie než to, koho pozvali, je, koho nezavolali. Zdá sa, že František - ktorý sám vybral približne 50 delegátov a finálne schvaľoval celý zoznam - sa zámerne vyhol niektorým najradikálnejším hlasom v cirkvi na oboch stranách spektra.
Chýbajú mnohí z jeho najväčších konzervatívnych kritikov vrátane piatich kardinálov, ktorí v pondelok zverejnili výzvu pápežovi. Chýbajú však aj nemeckí laickí teológovia, ktorí sú medzi najliberálnejšími hlasmi viery.
To však neznamená, že nebudú zastúpené rôzne póly cirkvi.
Jedným z delegátov je napríklad kardinál Gerhard Müller, významná postava konzervatívneho hnutia, ktorý vyjadril podozrenie voči synode a varoval pred „nepriateľským prevzatím Cirkvi Ježiša Krista“ prostredníctvom liberálnej reformy. Ďalším je americký kňaz - páter James Martin - ktorého vybral pápež a ktorý je známy svojou službou a obhajobou komunity LBGTQ+.
Delegáti budú rozdelení do malých skupín podľa jazykov, každá bude mať svojho sprievodcu.
Všetci, aj ženy
Je dôležité, že pápež dáva laikom hlasovacie právo? V kontexte katolíckej cirkvi veľmi. Pozoruhodné je podľa vatikánskych pozorovateľov najmä začlenenie žien do synodálnej štruktúry, ktorá v minulosti existovala ako absolútny patriarchát.
Zdá sa, že pre Františka je toto rozhodnutie postavené na hlavnej téme jeho pontifikátu: inklúzii. V rozhovore pre denník La Nación z jeho rodnej Argentíny František tento rok naznačil, že si želá, aby laickí delegáti hlasovali bez ohľadu na to, či ide o muža, alebo ženu. „Všetci, všetci. To slovo každý je pre mňa kľúčové.“
Synoda sa bude zaoberať tým, ako pozdvihnúť úlohu žien v službe i riadení cirkvi. Väčšina zo siedmich synodálnych regiónov cirkvi - Severná Amerika, Južná Amerika a Karibik, Európa, Afrika, Blízky východ, Ázia a Oceánia - vyzvala veriacich, aby zvážili vysvätenie diakoniek (diakon je prvý stupeň kňazstva, pozn. red.). Toto opatrenie však vyvoláva hlboký odpor niektorých konzervatívcov.
Hovoríme o storočiach
Povedie synoda k skutočnej reforme? Možno áno, možno nie.
Niektorí liberálni katolíci dúfajú, že synodálny proces vyústi do toho, že František pretaví svoj ústretovejší a inkluzívnejší tón do zmien v oficiálnom učení. Očakávajú reformy od možnosti kňazov uzatvárať manželstvá cez diakonky až po požehnanie párov rovnakého pohlavia - takéto požehnanie by zostalo pod katolíckou sviatosťou manželstva.
V pondelok Vatikán zverejnil dokument, ktorý môže zvýšiť nádeje týchto liberálnych katolíkov. Zdá sa, že František v liste zaujal zhovievavejší postoj k požehnávaniu zväzkov osôb rovnakého pohlavia a otvoril dvere ďalšiemu štúdiu témy ženských kňazov.
Niektorí konzervatívni katolíci - najmä hlasná menšina, ktorá kritizuje Františka - sú stále proti zmenám. František už rozhodol proti niektorým reformám, napríklad proti ženatým kňazom, ale nikto nedokáže predpovedať, čo urobí po prijatí odporúčaní synody v budúcom roku.
Vatikán sa snaží tlmiť očakávania. Synoda je vraj východiskovým bodom, nie koncom, a jej cieľom je, aby sa katolíci naučili spolu hovoriť a pripravili pôdu pre budúce synody o konkrétnejších témach.
Na otázku denníka Washington Post, či tento proces môže trvať roky, kardinál Michael Czerny, vysoký vatikánsky predstaviteľ, odpovedal, že „nie, hovoríme o storočiach“.
