Rijád 1. augusta (TASR) - V Rijáde zomrel dnes ráno vo veku 82, podľa iných zdrojov 83 a 84 rokov, saudskoarabský kráľ Fahd. Pri tejto príležitosti prináša TASR jeho profil.
Zosnulý saudskoarabský panovník bol podobne ako jeho predchodcovia Saúd, Fajsal a Chálid jedným zo 45 synov zakladateľa monarchie na Arabskom polostrove Abd al-Azíza ibn Saúda (1880-1953).
Jeho matka Hassa as-Sudairiová obdarovala zakladateľa monarchie siedmimi deťmi, ktoré tvorili na kráľovskom dvore v Rijáde akúsi "sedmičku významných" - Sudairiovej klan.
Medzi nich patrili napríklad minister obrany princ Sultán, minister vnútra princ Nádžif, či princ Salman, guvernér Rijádu. Nie však nevlastný Fahdov brat a jeho nástupca na tróne Abdalláh, ktorý je jediným potomkom matky zo sýrskeho etnika Džiluvi.
Absolvent štúdií náboženstva, histórie a arabskej kultúry sa v politickej činnosti koncentroval na ekonomický rast, opierajúci sa o vývoz ropy a rozvoj alternatívnych ekonomických príjmov.
Od roku 1953 bol ministrom školstva, v roku 1960 na tento post rezignoval. V 1962 bol menovaný za ministra vnútra a v 1967 za podpredsedu vlády. Keď sa v roku 1975 stal Chálid kráľom, Fahd bol vymenovaný za korunného princa. V roku 1981 predstavil na pôde Ligy arabských štátov mierový plán, ktorý požadoval, aby sa Izrael stiahol z okupovaných teritórií a opustil všetky židovské sídliská.
Na trón saudskej monarchie nastúpil Fahd v roku 1982 po úmrtí kráľa Chálida, aby z nej v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí urobil významného spojenca USA v regióne.
Po teroristických útokoch na americké ciele z 11. septembra 2001 však čelil Rijád stupňujúcemu tlaku Washingtonu, osobitne v súvislosti s veľmi početným zastúpením saudskoarabských občanov v radoch identifikovaných teroristov.
Zosnulý bol orientálnym monarchom starého razenia. Demokracia a transparentnosť pri narábaní so štátnymi financiami považoval kráľ Fahd za novomódny nezmysel zo Západu. Kráľovstvo riadil spoločne s bratmi ako rodinný podnik.
Po prvý raz bol konfrontovaný s možnosťami islamistov ešte v roku 1979 pri ich povstaní v Mekke.
Je zaujímavé, že v rámci panovníckej rodiny bol Fahd považovaný za liberála. Aj v jej radoch bolo kontroverzne prijaté monarchovo rozhodnutie poskytnúť teritórium krajiny, v ktorej sa nachádzajú posvätne moslimské pútnické miesta Mekka a Medina, americkým ozbrojeným silám pri ich ťažení proti irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi v roku 1990.
Pre mnohých islamistov sa kráľ po tomto rozhodnutí stal definitívne nepriateľom. Po prvý raz bol Fahd konfrontovaný s možnosťami islamistov ešte v roku 1979 pri ich povstaní v Mekke.
Panovník pravidelne trávil časť letného obdobia v španielskej Marbelle, kde vlastnil veľkolepú rezidenciu a kde jeho početný sprievod budil už tradične značnú pozornosť. Legendami opradený je jeho tzv. rodinný výlet po južnom Španielsku, na ktorý si prenajal celkove 300 strieborných limuzín.
Kráľ Fahd však nevynakladal finančné prostriedky iba na vlastný luxus a zábavu, ale investoval aj do vzdelávania. Mnoho Saudov mohlo preto študovať na špičkových univerzitách a vysokých školách v zahraničí, vrátane USA.
Po mŕtvici, ktorá panovníka postihla v roku 1995, prešla veľká časť jeho zodpovednosti na korunného princa Abdalláha, ktorý sa dnes stal novým panovníkom krajiny. Samotný Fahd zažil čosi podobného v poslednom období vlády svojho predchodcu kráľa Chálida.
Saudskoarabský monarcha patril medzi najbohatších ľudí planéty s odhadovaným súkromným majetkom v hodnote 48 miliárd eur, čomu sa nemožno čudovať, pretože jeho krajina disponuje najväčšími známymi zásobami ropy na svete.
Na ropnej politike kráľovstva by sa ani po úmrtí panovníka nemalo podľa informácií z Rijádu nič zmeniť. Jej cieľom zostane naďalej dostatočné zásobenie odberateľov vo svete "čiernym zlatom" a zachovanie stabilných cien ropy na trhu.
2 3 5 6 20 le dem
