BRATISLAVA. Ak by Ukrajina prehrala vojnu s Ruskom a ruské vojská by sa objavili na východnej hranici štátov EÚ, Slovensko by to ročne stálo asi päťkrát viac, ako je doterajšia pomoc Ukrajine.
Pre štáty v strednej Európe je zlým scenárom aj zamrznutý konflikt, ktorý sa môže hocikedy obnoviť.
Oba scenáre znamenajú totiž nielen vyššie výdavky na obranu, ale aj odlev zahraničných investícií, vyššie úroky na dlhopisoch či rast nezamestnanosti.
Vyplýva to zo štúdie think-tanku Globsec, podľa ktorého výhody ukrajinského víťazstva výrazne prevyšujú náklady na podporu Kyjeva.
Utečenci aj drahšia armáda
Slovensko doteraz poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc za necelých 700 miliónov eur. Išlo o stíhačky MiG-29, raketový systém S-300, bojové vozidlá či odmínovacie systémy Božena.
So začiatkom ruskej invázie prišlo aj zvýšenie výdavkov na armádu – kým ešte v roku 2021 dávalo Slovensko na svoju obranu 1,7 percenta HDP, v tomto roku výdavky presiahli dve percentá, čo je podiel, ktorý sme sa zaviazali míňať na obranu ako členská krajina NATO.
Ak by sa však vojna skončila víťazstvom Ruska alebo zamrznutím konfliktu, na zbrane, mobilizáciu vojakov či vojenské vybavenie by štát musel vynaložiť výrazne viac. Poľsko už teraz dáva na obranu takmer štyri percentá HDP a plánuje podľa súčasnej vlády vybudovať jednu z najsilnejších armád v Európe.
Analytik think-tanku Globsec Ján Mykhalchyk Hradický a autor štúdie Ukrajina: Náklady nečinnosti a benefity podpory tvrdí, že aj vojenská stratégia by sa musela prispôsobiť geopolitickej situácii.
„Aktuálne sa ňou snažíme odstrašiť agresora, v tomto prípade Ruskú federáciu, ktorá je asi 1100 kilometrov od našich hraníc. Vo chvíli, keď by boli ich vojská od našej hranice sto metrov, v Užhorode, sa musí táto doktrína úplne zmeniť. Aj keď sme v NATO, stále musíme teoreticky 24 hodín denne a 365 dní v roku rátať s tým, že by sa tieto vojská mohli pohnúť smerom na Západ,“ povedal pre SME.
