JEREVAN. Vláda v Jerevane v piatok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo takmer 85-tisíc ľudí z odštiepeneckej enklávy Náhorný Karabach, ktorú minulý týždeň po bleskovej vojenskej operácii ovládol Azerbajdžan.
Správu o tom priniesla agentúra DPA, ktorá súčasne pripomenula konštatovanie arménskeho premiéra Nikola Pašinjana na štvrtkovom zasadnutí vlády, kde vyhlásil, že "exodus Arménov z Náhorného Karabachu v dôsledku azerbajdžanskej politiky etnických čistiek pokračuje".
"Analýza situácie ukazuje, že v najbližších dňoch nezostanú v Náhornom Karabachu žiadni Arméni. Ide o akt etnickej čistky," zdôraznil Pašinjan.
Podľa oficiálnych, no neoveriteľných informácií v Karabachu do eskalácie žilo 120-tisíc etnických Arménov, dodala agentúra DPA.
Azerbajdžan vyzval etnických Arménov, aby neodchádzali z Náhorného Karabachu Čítajte Azerbajdžan, kde vládne autoritársky režim, prevzal minulý týždeň úplnú kontrolu Karabachom, o ktorý sa s Arménskom sporia už celé desaťročia.
Medzinárodne neuznaná Republika Arcach, ktorá bola arménskymi separatistami vyhlásená v Náhornom Karabachu, v dôsledku poslednej ofenzívy azerbajdžanskej armády kapitulovala a vo štvrtok jej vedenie deklarovalo, že tento útvar od 1. januára 2024 zaniká.
Azerbajdžanská vláda a Rusko – ktoré sa považuje za ochrancu Arménska - síce deklarovali, že tzv. reintegrácia Karabachu pod správu Baku nie je dôvodom na to, aby miestni obyvatelia hromadne opúšťali svoje domovy, ale karabašskí Arméni sa obávajú prenasledovania a násilností z azerbajdžanskej strany.
Bezvýznamný v tomto smere nie je ani fakt, že Arméni sú pravoslávni kresťania, zatiaľ čo Azerbajdžan je prevažne moslimský.
