Z občianstva sa stala príťaž. Ruská armáda násilne núti cudzincov do vojenskej služby

Text vyšiel pôvodne na webe Meduza.

Pred rokom Vladimir Putin vyvolal v Rusku šok, keď vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Pre mnohých Rusov bol až toto okamih, keď ich krajinu zasiahla vojna proti Ukrajine.

Približne 300-tisíc mužov bolo povolaných do boja v najkrvavejšej pozemnej vojne v Európe za posledné desaťročia. Odvtedy ruskí predstavitelia prešli od popierania občasných fám o druhej mobilizácii k výslovným pokynom prokremeľským médiám, aby nepodporovali najnovšie sa šíriace chýry o ďalšom povolávaní.

A hoci úrady možno dúfajú, že obavy z mobilizácie pominú, ak sa o nich nebude hovoriť, ich neustále úsilie získať nových vojakov inými prostriedkami nezostáva bez povšimnutia.

V auguste prebehla v komunitách migrantov v Rusku séria policajných razií, zameraných predovšetkým na ľudí, ktorí nadobudli ruské občianstvo - konkrétne na mužov v odvodovom veku zo Strednej Ázie, ktorí údajne zanedbali svoju vojenskú registráciu.

A keďže ďalšie kolo mobilizácie je takmer nevyhnutné, kým Moskva pokračuje vo vojne na Ukrajine, niektorí noví prisťahovalci začínajú pociťovať ruské občianstvo ako príťaž.

Nadchádzajúce jesenné odvody

„V Rusku mám dvoch synov. Môj najstarší je podnikateľ a najmladší je študent,“ hovorí Nargiz, matka z Ayni v severozápadnom Tadžikistane. Znie hrdo a zároveň ustráchane a hovorí potichu, aby v nedeľu večer nezobudila spiacich členov svojej rodiny.

Rozhodnutie nechať svoje deti presťahovať sa do Ruska nebolo ľahké a Nargiz s tým bojuje dodnes. Jej manžel zmizol v Rusku koncom roku 2000 po tom, ako tam odišiel hľadať prácu. Z bezpečnostných dôvodov požiadala denník Beet o utajenie mien jej synov.

„Počúvať o obťažovaní a zlom zaobchádzaní, ktorému čelili celé roky, bolo veľmi ťažké,“ hovorí Nargiz. „Potom, po začiatku vojny, mi rozprávali o inzerátoch [sľubujúcich ľahšiu cestu k ruskému občianstvu], ktoré videli v okolí, a ja som ich prosila, aby nerobili hlúposti.“

Nargiz sa odmlčí a potom dodá: „Stále rozmýšľam, či bolo zlé rozhodnutie nechať ich v Rusku a či moje deti môžu zmiznúť ako ich otec.“

Nespočetné množstvo ďalších rodičov v celej Strednej Ázii má v týchto dňoch dôvod obávať sa o svojich synov v Rusku. Od polovice augusta polícia v celom Rusku zhromaždila stovky migrujúcich pracovníkov zo Strednej Ázie v rámci vlny razií. Zameriavajú sa podľa všetkého najmä na mužov, ktorí nedávno získali ruské občianstvo, ale nedokončili povinnú vojenskú registráciu.

Podľa správ médií polícia na mieste rozdávala povolávacie rozkazy na vojenskú službu a násilím odvádzala mužov na úrady pre odvody. Tam im hrozí, že sa pridajú k mnohým migrantom zo Strednej Ázie, ktorí už pracujú na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny alebo bojujú na frontoch.

„Policajti prišli a každému povedali, aby ukázal svoje migračné doklady. Moje sú všetky čisté, ale mal som strach - nikdy to nie je príjemné [mať dočinenia s ruskou políciou],“ hovorí Bolot, mladý migrant z Kirgizska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruská armáda má personálne problémy. Ďalšie kolo mobilizácie je nevyhnutné Čítajte 

Bolot pracoval na Kitajskom trhu v Čeľabinsku, meste v západnej časti stredného Ruska, keď tam došlo k policajnej razii. „Niekoľko chlapcov dostalo vojenské predvolanie a myslím, že troch alebo možno štyroch násilne odviedli,“ spomína.

Záťahy na zariadenia, ktoré zamestnávajú pracovníkov z cudziny, sú v Rusku bežným javom. No zatiaľ čo sa zvyčajne snažia demonštrovať údajnú účinnosť vlády v boji proti kriminalite a nelegálnej migrácii, táto najnovšia vlna je zrejme zameraná na posilnenie armády vo vojne na Ukrajine.

„Úrady tieto razie odôvodňujú tým, že po získaní občianstva Ruskej federácie sa migranti zabudnú zaregistrovať v armáde. Takto zrejme bezpečnostné zložky pomáhajú novým občanom plniť si svoje povinnosti‘,“ hovorí právnička Valeria Vetoškina z právnickej skupiny Department One.

„Ide o ďalšiu vlnu represií, ktorých cieľom je doplniť vojenské rezervy a zvýšiť počet tých, ktorí môžu byť povolaní na nadchádzajúce jesenné odvody.“

Hrozba drakonického trestu

Zdá sa, že nedávne vyhlásenia ruských predstaviteľov potvrdzujú Vetoškinovej podozrenia.

Zákonodarca Michail Matvejev predložil 28. augusta návrh zákona, ktorý by zbavil naturalizovaných ruských občanov občianstva, ak sa vyhýbajú vojenskej mobilizácii alebo zmeškajú termín povinnej vojenskej registrácie.

„Cudzinci, ktorí získali občianstvo Ruskej federácie, sa často vyhýbajú registrácii na vojenskú službu, pričom ignorujú skutočnosť, že toto občianstvo im udeľuje nielen práva, ale aj príslušné povinnosti,“ napísal Matvejev v dôvodovej správe.

Predtým zákonodarca navrhol, aby osoby zbavené získaného občianstva za vyhýbanie sa odvodu boli deportované a aby o ruské občianstvo prišli aj ich rodinní príslušníci - čo je drakonický trest, ktorý nakoniec nebol do návrhu zákona zahrnutý.

Ruská ústava nerozlišuje medzi tými, ktorí sa narodili s občianstvom, a tými, ktorí ho získali, a priamo zakazuje, aby bol občan zbavený občianstva. Napriek tomu podľa viacerých ruských zákonov môže byť získané občianstvo odobraté ako trest za trestné činy, ako je terorizmus, extrémizmus a v dôsledku nedávnych vojnových zmien aj „diskreditácia ruskej armády“.

Valerij Fadejev, predseda ruskej Rady pre ľudské práva, navrhol, aby bolo vydávanie pasov novým občanom spojené s vojenskou registráciou. „Ako to uskutočniť, je na príslušných orgánoch, ale môj tím je pripravený pomôcť pri vymýšľaní vhodného procesu na synchronizáciu týchto dvoch aktov,“ povedal Fadejev.

Zákonodarca Alexej Žuravlev, ktorý je členom parlamentného výboru pre obranu, zašiel ešte ďalej a navrhol, že namiesto presviedčania nových ruských občanov, aby sa prihlásili do armády, by ich armáda mala „vziať nasilu“.

Komunity migrantov v Rusku už pociťujú dôsledky tejto zmeny v oficiálnej rétorike.

„Dostal som SMS od známeho, tadžického krajana z Petrohradu, že ho násilím odvádzajú na vojenský odvod,“ hovorí Muboris, moskovský kuchár z Tadžikistanu.

Keďže mu chýba jeho veľká rodina v Isfare, zvykol si byť v kontakte s desiatkami tadžických migrantov po celom Rusku, najmä s tými zo severu Tadžikistanu. „[Známy] povedal, že prišla razia a že nevie, čo má robiť. Potom prestal reagovať na moje správy.“

Pri dvojdňovej razii, ktorá sa v polovici augusta zamerala na veľký sklad výrobkov na juhu Petrohradu, sa našlo viac ako sto pracovných migrantov s nedávno získanými ruskými pasmi, ktorí boli okamžite odvedení na vojenskú registráciu. Podobné razie sa uskutočnili v Belgorode, Čeboksare a Novočeboksarsku, Kurgane, Krasnodare a Krasnojarsku, pričom v každom meste boli desiatky migrantov prinútené zaregistrovať sa na vojenskú službu.

„O podobných raziách v Moskve som zatiaľ nepočul, ale mám občianstvo a mám obavy. Mohli by prísť aj tam, kde žijem,“ hovorí Muboris.

„Jedného rána som odvádzal deti do škôlky, keď sa ku mne priblížili dvaja muži čakajúci neďaleko nášho bytového domu, požiadali ma o doklady a povedali mi, aby som išiel na miestny úrad pre vojenskú registráciu,“ spomína Ahmad, zásobovač z Uzbekistanu.

Ahmad žije v Rusku už viac ako 15 rokov a dokonca tam presťahoval svoju rodinu, ale nikdy nepožiadal o občianstvo.

„Ukázalo sa, že existuje Tadžik s ruským občianstvom, ktorý má rovnaké meno a rok narodenia ako ja,“ pokračuje. „Musel som [úradníkom pri odvode] dokázať, že to bol omyl a že nie som ten, koho hľadali. Neboli hrubí ani nič podobné, len ma tam nejaký čas držali a nakoniec ma pustili.“

Občianstvo ako príťaž

Ruské občianstvo je pre migrantov z ekonomicky stagnujúcich krajín Strednej Ázie zvyčajne cenenou výhodou. Stredoázijčania, ktorí si doma nedokážu zarobiť na živobytie, odchádzajú do Ruska hľadať prácu a vyššie príjmy.

V posledných rokoch predstavovali peniaze, ktoré domov posielajú emigranti, sumu rovnajúcu sa tretine HDP Tadžikistanu a štvrtine HDP Kirgizska, hoci v druhom roku totálnej vojny došlo k výraznému poklesu remitencií.

Podľa údajov ruského ministerstva vnútra dosiahla pracovná migrácia zo Strednej Ázie v roku 2022 päťročné maximum, pričom až 978-tisíc Kirgizov, 3,5 milióna Tadžikov a 5,8 milióna Uzbekov prišlo do Ruska s úmyslom pracovať. Niektoré osoby však boli v týchto údajoch pravdepodobne započítané dvakrát, keďže odrážajú celkový počet registrovaných prekročení hraníc.

Hoci Rusko zostáva obľúbenou destináciou, migranti v krajine už dlho čelia rôznym problémom, od krádeže mzdy a bezohľadnej byrokracie až po každodenné zneužívanie, diskrimináciu a dokonca vyhrážanie sa smrťou zo strany orgánov činných v trestnom konaní aj bežných Rusov.

„Existujú aj právne ťažkosti, spojené so získaním správnych dokumentov a udržaním ich platnosti,“ vysvetľuje Caress Schenk, docentka politológie na Nazarbajevskej univerzite, ktorá skúma politiku migrácie v Eurázii.

Ruské občianstvo môže poskytnúť určitú ochranu pred týmito každodennými problémami. Stať sa občanom okrem iného znamená, že už nemusíte zhromažďovať nespočetné množstvo dokumentov, povedala Schenková pre Beet.

„Občianstvo však nerieši problémy spojené s diskrimináciou, čo je skúsenosť, ktorú migranti zdieľajú s mnohými inými neslovanskými populáciami s ruským občianstvom.“

Podľa oficiálnych štatistík získalo v roku 2022 ruské občianstvo viac ako 174-tisíc Tadžikov, 23-tisíc Kirgizov a 27-tisíc Uzbekov. Niektorí z nich dokonca zaplatili desaťtisíce rubľov sprostredkovateľom, o ktorých je známe, že v mene žiadateľov falšujú dokumenty a podplácajú úradníkov. Tým sa prípadní držitelia pasov, ktorí nemusia vedieť, že ich doklady sú falošné, stávajú obzvlášť zraniteľnými voči hrozbám denaturalizácie.

Schenková hovorí, že niektorí migranti, s ktorými robila rozhovory v rámci svojho výskumu, teraz považujú ruské občianstvo za príťaž: „Mnohí Kirgizi, ktorí získali dvojaké občianstvo, sa okamžite obávali, že budú povolaní do armády, čo im pravdepodobne nikdy nenapadlo, keď pôvodne získali ruský pas.“

„Dobrovoľná“ služba

Rusko už desaťročia využíva cudzích štátnych príslušníkov vo svojich konfliktoch v zahraničí.

Krajina kodifikovala právo cudzincov podpísať zmluvy s armádou už v roku 2003. Do roku 2008, keď Rusko napadlo Gruzínsko, sa počet cudzincov - väčšinou Uzbekov a Tadžikov slúžiacich ako profesionálni vojaci v ruskej armáde - zvýšil na 295.

V roku 2015, keď Rusko zasiahlo do občianskej vojny v Sýrii, podpísal Putin dekrét, ktorý umožnil zahraničným zmluvným vojakom zúčastňovať sa na ruských bojových operáciách. Keď sa Rusko v roku 2022 snažilo dosiahnuť významné úspechy na Ukrajine, Putin podpísal ďalší dekrét, ktorý ponúkal urýchlené získanie občianstva zahraničným bojovníkom, ktorí sa prihlásili na aspoň ročnú vojenskú službu.

Nábor sa potom začal zameriavať na Stredoázijčanov, ktorí si odpykávali tresty v ruských väzniciach, a migrantov zo Strednej Ázie, ako aj iných cudzích štátnych príslušníkov, presviedčali, aby sa pridali výmenou za urýchlené získanie občianstva.

„Pracovní migranti neustále žiadajú o pomoc kvôli tomu, že oni, neobčania, sú nútení podpísať zmluvy o ‚dobrovoľnej‘ vojenskej službe pri žiadostiach o všetky druhy dokumentov, od pracovných patentov až po povolenia na pobyt,“ zdôrazňuje Valentina Chupik, uznávaná právnička v oblasti ľudských práv a riaditeľka skupiny pre práva migrantov Tong Jahoni zameranej na Rusko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nevyvracajte fámy o novom kole mobilizácie, odkazuje Kremeľ propagandistom Čítajte 

„Predstavujú v Rusku početnú a zraniteľnú populáciu, ktorá je vždy využívaná na ciele krajiny a ruská vláda má viacero spôsobov, ako ich využiť v armáde,“ hovorí Temur Umarov, analytik Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier. „To sa týka najmä tých, ktorí sú uväznení v Rusku a sú násilne prihlásení na bojiská na Ukrajine.“

Podľa vyšetrovania Kloopu a Kirgizskej služby Rádia Slobodná Európa skončili stovky migrantov zo Strednej Ázie na prácach na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Podľa ruského spravodajstva BBC doteraz zahynulo v bojoch za Rusko na Ukrajine najmenej 93 občanov stredoázijských krajín - 19 z Kirgizska, 34 z Uzbekistanu a 40 z Tadžikistanu. Keďže však Rusko starostlivo tají nielen svoje vojenské straty, ale aj počet a demografiu svojich síl bojujúcich na Ukrajine, skutočný počet mŕtvych zostáva neznámy.

„Myslím si, že by sme mali očakávať, že rozsah násilného narukovania Stredoázijčanov, ktorí dostali ruské občianstvo, sa bude zhoršovať,“ varuje Umarov. „Ruské zdroje sa stenčujú, vláda sa pravdepodobne neodváži vykonať úplnú mobilizáciu a je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek spoločenskej panike. Hlavnú ťarchu vojny teda ponesú pracovní migranti - najmenej chránená skupina v Rusku.“

Vetoškinová súhlasí. „Myslím si, že zvýšenie rozsahu razií je celkom možné, pretože počet migrantov, ktorí dostávajú ruské občianstvo, len rastie, čo znamená, že rastie aj potenciálny počet vojakov,“ povedala pre Beet.

Občianske povinnosti

Z rozhovoru s Nargiz je jasné, že posledné, čo si želá, je, aby jej synovia narukovali do ruskej armády. „Moji chlapci odišli do Ruska, aby si vybudovali lepší život, a ja len chcem, aby boli v bezpečí,“ hovorí.

„Samozrejme, musia dodržiavať zákony krajiny, ktorá ich prijala, ale musia to byť práve moji chlapci, ktorí pôjdu na smrť?“

Iné zdroje, ktoré sa rozprávali s Beet, však nespochybňovali legitímnosť nátlaku ruských úradov na migrantov, aby narukovali. „Taký je súčasný zákon, musíte ísť slúžiť [do armády], ak máte občianstvo,“ hovorí Bolot.

Ahmad bol ešte dôraznejší. „Človek musí slúžiť svojej krajine bez ohľadu na to, čo si myslí o danom konflikte,“ povedal. „Ak zajtra niekto napadne Uzbekistan, pôjdem bojovať za svoju vlasť. Občianstvo je spojené s určitými povinnosťami.“

Na otázku, prečo po 15 rokoch života a práce v Rusku nepožiadal o občianstvo, však Ahmad odpovedal jednoducho: „Jednoducho ho nechcem.“

Autor: Sher Khashimov