BELEHRAD. Srbský prezident Aleksandar Vučič sa dištancoval od vodcu kosovských Srbov Milana Radoičiča, ktorý bol zaangažovaný do nedávnych krvavých potýčok s kosovskou políciou v pravoslávnom kláštore Banjska.
Vo štvrtok to uviedla agentúra APA.
Srbský podnikateľ a politik Radoičič je zástupcom šéfa politickej strany Srbská kandidátka (Srpska lista), pôsobiacej v Kosove a lojálnej Belehradu. V súčasnosti sa nachádza na území Srbska a bude čeliť spravodlivosti, vyhlásil v stredu večer Vučič.
"Sám seba považuje za bojovníka za slobodu, sú tu však otázky, ktoré bude musieť zodpovedať," dodal srbský prezident.
Kosovské úrady v utorok zverejnili zábery nasnímané dronom, na ktorých Radoičiča jasne rozoznať v areáli kláštora srbskej pravoslávnej cirkvi Banjska, kde v nedeľu dopoludnia vypukli potýčky medzi ozbrojeným komandom a kosovskou políciou. Vyžiadali si životy jedného kosovského policajta a štyroch ozbrojencov.
Radoičič mal oblečenú svetlohnedú vojenskú uniformu a na hlave mal klobúk. Evidentne bol vodcom skupiny srbských ozbrojencov, ktorí sa v kláštore zabarikádovali a niekoľko hodín bojovali s políciou.
Kosovskej polícii sa podarilo niekoľko ozbrojencov z približne 30-člennej skupiny zadržať. Hodnota zbraní, ktoré po policajti zhabali, sa podľa nej odhaduje na päť miliónov eur. Podľa Prištiny sa najmenej šesť členov tejto skupiny nachádza v Srbsku.
Radoičič pri prestrelkách podľa Vučiča neutrpel zranenia. Kontroverzný podnikateľ je už roky považovaný za vodcu zločineckých skupín na severe Kosova obývanom prevažne etnickými Srbmi. V roku 2018 bol podozrivý z účasti na atentáte na miestneho opozičného lídra Olivera Ivanoviča.
Podpredsedom Srbskej kandidátky, politickej strany dominujúcej na severe Kosova, sa stal v roku 2021.
Kosovské úrady tvrdia, že pri nedeľňajších potýčkach bol zabitý aj niekdajší ochrankár Aleksandra Vulina, ktorý je v súčasnosti šéfom srbskej tajnej služby BIA. Vulin v minulosti pôsobil ako šéf úradu srbskej vlády pre Kosovo.
Napätie na severe Kosova narastá už niekoľko mesiacov, odkedy v štyroch mestách obývaných srbskou väčšinou vymenovali za starostov etnických Albáncov, pretože Srbi odmietli účasť v komunálnych voľbách.
Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov.
