Ak by sa k moci dostali sily, ktoré chcú slovenskú zahraničnú politiku ťahať na východ, mohlo by sa im to podariť, hovorí v rozhovore pre SME skúsený diplomat a štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Peter Mišík.
Slovensko bude profitovať zo vstupu Ukrajiny do EÚ, rozširovanie však musí prebiehať súbežne s reformou Únie a musí byť pripravené na oboch stranách tak, aby bolo úspešné a aby nesklamalo očakávania.
Aj dianie okolo ukrajinského obilia ukazuje, že náš trh zatiaľ nie je pripravený prijať výrobky z Ukrajiny, podľa Mišíka by sme sa z toho mali poučiť.
V rozhovore sa dočítate aj:
- prečo predsedníčka Európskej komisie v správe o stave Únie spomínala Ukrajinu len okrajovo,
- čo bude vstup Ukrajiny do EÚ znamenať pre Slovensko,
- či štátny tajomník zdieľa obavy o slovenskú zahraničnú politiku po voľbách,
- čo šéfka eurokomisie myslí tým, že EÚ treba dokončiť,
- prečo by štátny tajomník nerušil právo veta pri rozhodovaní v Bruseli,
- ako v Rakúsku prežívali vstup Fínska do NATO.
V správe o stave Únie spomínala predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen Ukrajinu veľmi málo v porovnaní so správou spred roka. Ako tomu má slovenské publikum rozumieť? Ochladla EÚ voči Ukrajine?
Vôbec si to nemyslím. Európska únia od roku 2022 urobila konkrétny krok a síce dala Ukrajine kandidátsky štatút, a aj Slovensko ho výrazne podporilo. Keby ste sa na to spýtali pred rokom 2022, tak by každý neveriacky krútil hlavou, že Ukrajina sa nikdy nestane členom. Teraz už beží prístupový proces a netreba hovoriť o tom, či Ukrajina bude, alebo je súčasťou tohto projektu. Vieme o tom, že je.
Ukrajina a západný Balkán sú krajiny nášho regiónu. Čo bude ich vstup do EÚ pre Slovensko znamenať?
Peter Mišík
V rezorte zahraničných vecí pôsobí od roku 1993.
Štátnym tajomníkom MZVaEZ sa stal koncom mája 2023 ako člen úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.
Predtým pôsobil ako veľvyslanec v Rakúsku, Slovensko zastupoval aj pri OSN a EÚ.
Vyštudoval medzinárodné vzťahy a herectvo.
Keď sme v roku 2004 vstupovali, tiež bola veľká diskusia o tom, čo to bude znamenať. Krajiny, ktoré dnes najviac z toho profitujú, ako Nemecko a Rakúsko, vtedy boli najhlasnejšie v tom, že majú obavy, čo im to prinesie. Obávali sa, že príde lacná pracovná sila, že odídu investície. Realita ukázala, že je to práve naopak. Vstup Ukrajiny znamená pre východ Slovenska obrovské príležitosti. Tak, ako to vidíme dnes v Rakúsku. Ja si pamätám, ako vyzeral východ Rakúska na konci 90. rokov a vidíte, ako vyzerá dnes. Takto by sme sa na to mali pozerať. Samozrejme, nie je to zadarmo.
Prinesie to aj väčšiu konkurenciu, ktorá bude kladená na naše firmy, ale konkurencia nie je zlá vec. Núti nás inovovať, núti nás hľadať spôsoby, ako zvyšovať našu efektivitu práce, ako byť lepší. Čiže ako celok nás to môže potiahnuť, ale musí to byť dobre pripravené.
Dnes napríklad vidíme, že náš trh nie je pripravený, aby prijal poľnohospodárske produkty z Ukrajiny. Je to také varovanie, aby sa na to obe strany dobre pripravili.
Podľa Charlesa Michela by Ukrajina mohla vstúpiť do EÚ v roku 2030, je to realistický, optimistický alebo pesimistický scenár?
Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Pretože keď poviete, že vtedy to bude, tak vzbudíte očakávania, ktoré nemusia byť úplne realistické. Tiež tým trošku zbavujete kandidátske krajiny motivácie snažiť sa.
Na druhej strane, v EÚ sa veci pohnú až vtedy, keď máme stanovený dátum. Dátum je dôležitý, ale ešte dôležitejšie je, aby to bol úspech. Preto musíme byť zodpovední a sľúbiť len to, čo dokážeme aj naplniť.
Šéfka eurokomisie spomenula aj Gruzínsko, že európska perspektíva je dôležitá aj pre jeho obyvateľov.
Gruzínsko má iné postavenie ako Ukrajina, lebo nie je kandidátsky štát. Ale má garanciu, že sa bude posudzovať, či by malo tento štatút dostať. Ak gruzínska vláda vidí budúcnosť v Európe, Európa bude otvorená.
My sme na Slovensku mali 90. roky, kde sa rozhodovalo, či sa táto krajina vydá tým alebo oným smerom. To bol absolútne kľúčový moment z hľadiska vývoja Slovenska, hoci dnes to už ľudia berú ako samozrejmosť. Niečo podobné dnes možno prežíva aj Gruzínsko.
Niečo podobné podľa mnohých komentátorov dnes opäť prežívame aj my. Kolegovia zo zahraničia nám hovoria, že aj u nich sa na sobotné voľby pozerajú s obavou, či sa nezmení smerovanie Slovenska. Vy zdieľate tieto obavy?
