BOGOTA, BRATISLAVA. Jacobo sa podobne ako mnohí v jeho dedine na severozápade Kolumbie živil zbieraním koky ako námezdný robotník. Keď bola ceny koky vysoká, mal sa pomerne dobre.
Dnes zarába 40-tisíc pesos (asi 8,4 eura) za deň, no prácu má raz alebo dvakrát týždenne. Doma má polročné dieťa a nemá peniaze na potraviny, zdôveril sa v máji kolumbijskému investigatívnemu webu Voragine.
S plačom priznal, že už niekoľkokrát zvažoval samovraždu. „Neurobil som to, lebo som veriaci človek. V Biblii sa totiž píše, že človek, ktorý si zoberie život, bude prekliaty,“ povedal.
Novinári, ktorí prišli do dediny Tibú pri hranici s Venezuelou, počuli podobné príbehy od viacerých miestnych. Situácia sa od mája veľmi nezmenila, no kým pomerne nízke ceny koky pre miestnych znamenajú ohrozenie hladom, kartely zarábajú ako nikdy.
Kokaín sa v tomto roku stane najväčším kolumbijským vývozným artiklom a prekoná aj ropu, prognózoval v polovici septembra ekonóm Bloombergu Felipe Hernandez. Vývoz ropy klesol v tomto roku o tretinu, kým vývoz kokaínu neustále rastie.
V článku sa tiež dočítate:
- Koľko kokaínu sa z krajiny vyváža.
- Prečo zrazu koka zlacnela
- Ako sa zmenila politika vlády, keď sa prezidentom stal ľavičiar.
- V čom sa situácia podobá na časy Pabla Escobara.
- Ktorý kartel je v súčasnosti v Kolumbii najsilnejší.
- Koľko Kolumbijčanov sa živí pestovaním koky a ako na nich dolieha pokles ceny.
- Pomôže im vláda, ak sa doteraz živili nelegálne?
„Odhadujeme, že príjmy z vývozu kokaínu stúpli v minulom roku na 18,2 miliardy dolárov, čo nebolo ďaleko za sumou 19,1 miliardy z príjmov z ropy,“ povedal Hernandez. „Vláda síce ničí laboratóriá, v ktorých sa listy koky menia na kokaín, ale to nezabránilo zvýšenému vývozu.“
Z Kolumbie v poslednom roku vyviezli rekordných 1738 ton kokaínu. Veľkosť územia, kde sa pestuje koka, stúpla v roku 2022 medziročne o 13 percent na rovnako rekordných 230-tisíc hektárov, píše sa v správe Úradu OSN pre drogy a kriminalitu. Z Kolumbie pochádza asi 60 percent svetového kokaínu.
Kríza ako šanca
Ako k tomuto paradoxu, keď veľké kartely zarábajú, no miestni sa dostávajú do ohrozenia a žiadajú o dávky centrálnu vládu? Dôvodov je niekoľko, zrejme ide o kombináciu viacerých faktorov, píše Adam Isacson z think-tanku Washingtonská kancelária pre Latinskú Ameriku s tým, že tento jav bude len dočasný.
Ceny sa začali prepadávať pred rokom. Ako dôvody sa spomínajú prílišná produkcia v posledných rokoch, ktorá spôsobila, že na trhu je ešte dosť nepredaného kokaínu. Podľa odhadov Spojených štátov stúpla úroda koky v Kolumbii medzi rokmi 2013 až 2020 trojnásobne.
Nižšie ceny môžu byť tiež výsledkom sporov medzi kolumbijskými a mexickými kartelmi, ktoré drogu pašujú do Spojených štátov, presýtenie amerického trhu lacnejšími syntetickými drogami ako fentanyl alebo pervitín či konkurencia zo susedných štátov Kolumbie, kde takisto rastie pestovanie koky.

Isacson zdôrazňuje, že práve tento prepad cien by mohol vláde pomôcť, keďže nabúrava predstavy pestovateľov, že koka bude pre nich stabilným zdrojom príjmov. „Štát dostáva výnimočnú šancu vstúpiť do týchto zón a zaviesť nové vzťahy s opustenými komunitami. Vláda to musí využiť a vrátiť pestovateľov do legálnej ekonomiky,“ radí.
„Určite sa vyrába priveľa, ale tým sa nedá vysvetliť všetko,“ hovorí pre Economist Ana Maria Ruedová z kolumbijského think-tanku Myšlienky pre mier. Kľúčové je podľa nej aj to, ako sa zmenili skupiny, ktoré obchod s drogami riadia.
V 80. rokoch minulého storočia mal pri obchode prevahu Escobarov medellínsky kartel a jeho konkurencia v Cali. Potom sa počas vojny s drogami tieto skupiny rozpadli, ich lídrov zabili (ako napríklad Escobara) alebo zatvorili do väzenia.
Aktivity prevzali povstalecké organizácie, ktoré „regulovali“ obchod s drogami a kontrolovali celú dodávateľskú sieť – od pestovateľov cez laboratóriá až po vývoz.
Drogy a Kolumbia
Krajina je centrum nelegálnej výroby kokaínu od 70. rokov minulého storočia, keď na Západe stúpol dopyt po kokaíne.
Kilogram kokaínu vyrobený v kolumbijskej džungli za 1500 dolárov sa na amerických uliciach dá kúpiť asi za 50-tisíc dolárov.
Američania vedú „vojnu s drogami“ už štyri desaťročia. Jej najznámejšou obeťou je Pablo Escobar, ktorého zabili v roku 1993.
Príjmy z drog využívali aj ľavicové či pravicové povstalecké skupiny.
V roku 2016 však uzavrela kolumbijská vláda dohodu s ľavicovou gerilou FARC, najsilnejšou z takýchto skupín, a ukončila takmer polstoročie trvajúcu občiansku vojnu. Povstalci tak stratili aj monopol na obchod s drogami, do ktorého vstúpilo viac ako 500 zločineckých skupín, vysvetľuje Ruedová.
Pestovatelia sa osamostatnili a skupiny si vyberajú, od koho suroviny na výrobu drogy nakúpia. Priamo do krajiny si navyše po tovar prichádzajú gangy z Mexika alebo z Európy, čo sa v minulosti nedialo. To všetko znižuje výkupnú cenu koky a dolieha na ľudí v chudobných oblastiach Kolumbie.
Rozpadla sa ekonomika založená na tom, že majitelia fariem si najímali robotníkov z okolia. Tí po zbere čistili koku, drvili jej listy a získavali z nej kokaín, ktorý potom predávali vo forme pasty. Dnes predávajú so stratou alebo vôbec.
Podobná situácia je aj v kolumbijskej džungli v oblasti Putumayo pri hranici s Ekvádorom. Mnohí miestni nechali svoje pôvodné práce a zamerali sa len na pestovanie koky. Už niekoľko mesiacov však za nimi neprišiel nikto, kto by surovinu na výrobu drogy vykupoval.