KORNIDZOR. Do Arménska dorazila prvá skupina obyvateľov Náhorného Karabachu, ktorí boli v dôsledku minulotýždňovej ozbrojenej eskalácie s Azerbajdžanom nútení opustiť svoje domovy v tejto prevažne Arménmi obývanej enkláve.
Ako v noci na pondelok informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), sanitky v sprievode lekárov a zdravotníkov Červeného kríža údajne z Karabachu do Arménska previezli aj 23 ťažko zranených ľudí.
Podľa arménskej vlády do nedeľňajšieho večera prešlo z Azerbajdžanu 377 "násilne vysídlených osôb".
Presídlencov nateraz umiestňujú v lokalite Kornidzor v južnom Arménsku, kde podľa RFE/RL bolo zriadené centrum humanitárnej pomoci.
Lídri Arménska a Azerbajdžanu sa stretnú začiatkom októbra, oznámil Jerevan Čítajte Väčšinu zo skupiny utečencov, o ktorých informovala agentúra AFP, tvorili ženy a deti vrátane niektorých z lokality Egcahog, kde sa ľudia ukrývali v okolí ruskej vojenskej základne po tom, ako ich dedinu údajne ostreľovali azerbajdžanské jednotky.
Sú pripravení utečencov prijať
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v nedeľu uviedol, že jeho krajina je pripravená prijať arménskych obyvateľov Náhorného Karabachu, ak sa nepodarí vyrokovať pre nich bezpečnostné záruky od azerbajdžanských úradov po tom, čo Baku podľa očakávania prevezme plnú kontrolu nad regiónom. Zároveň avizoval, že Arménsko chce zachovať prítomnosť etnických Arménov v Karabachu.
Azerbajdžanské úrady popierajú tvrdenia, že plánujú v regióne vykonávať etnické čistky. Deklarujú, že zabezpečia plné práva pre arménskych obyvateľov, ktorí chcú v Náhornom Karabachu zostať.
V súčasnosti prebiehajú rokovania o konkrétnych krokoch medzi azerbajdžanskými orgánmi a predstaviteľmi arménskej komunity.
Podľa RFE/RL je na 26. septembra v Bruseli naplánované stretnutie tajomníka arménskej bezpečnostnej rady Armena Grigorjana s poradcom azerbajdžanského prezidenta Hikmetom Hadžijevom, ako aj s poradcami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Olafa Scholza a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Arménska bezpečnostná rada uviedla, že diskusia sa zameria na prípravu stretnutia lídrov Arménska a Azerbajdžanu, ktoré sa má uskutočniť 5. októbra v španielskom meste Granada.
Protesty stále prebiehajú
V arménskej metropole Jerevan od pondelka rána pokračujú protesty proti vláde premiéra Nikola Pašinjana a jeho konaniu v čase poslednej ozbrojenej eskalácie v enkláve Náhorný Karabach.
Demonštranti tvrdia, že arménske vedenie ponechalo etnických Arménov napospas osudu.
Ako v pondelok napísal spravodajský web News.am, takmer vo všetkých častiach Jerevanu boli v pondelok zablokované ulice a paralyzovaná doprava.
Do akcie sa zapojili študenti z rôznych univerzít, ktoré vyzývajú vodičov okoloidúcich áut, aby sa k nim pridali. Zdôrazňujú pritom, že v Republike Arcach - čo je arménsky názov Náhorného Karabachu - sa "odohráva genocída" a treba proti tomu okamžite zasiahnuť.
Polícia tvrdí, že tieto zhromaždenia ľudí a blokády ulíc sú nezákonné, pretože "porušujú právo iných na voľný pohyb". Podľa dostupných správ polícia medzičasom zadržala už niekoľko desiatok ľudí.
Demonštranti vytvorili národný výbor
Opozičné protesty požadujúce odstúpenie premiéra Nikola Pašinjana sa v Arménsku začali 19. septembra, krátko po tom, ako sa začala tzv. špeciálna operácia azerbajdžanských jednotiek v Karabachu.
Demonštranti už vytvorili aj tzv. národný výbor, ktorý koordinuje postup s cieľom dosiahnuť zosadenie Pašinjana a jeho vlády. Pašinjanovo odvolanie z funkcie žiada aj parlamentná opozícia.
Akcie občianskej neposlušnosti, ktoré sa začali v pondelok, sú naplánované na tri dni, uviedol podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) vodca organizátorov protestov národného výboru Vazgen Manukjan.
V dôsledku spomínanej bleskovej operácie azerbajdžanskej armády úrady samozvanej republiky Náhorný Karabach, ktorá existovala viac ako 30 rokov, de facto kapitulovali.
Koncom minulého týždňa začali oddiely karabašských jednotiek odovzdávať zbrane príslušníkom ruského kontingentu, ktorí boli v regióne dislokovaní, aby monitorovali prímerie uzavreté po vojne v roku 2020.
Okrem toho sa rokuje o podmienkach reintegrácie arménskej komunity v Náhornom Karabachu do Azerbajdžanu. Očakáva sa, že celé územie regiónu prejde pod kontrolu azerbajdžanských úradov.
