JEREVAN. Boje v Arménmi obývanom, azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach utíchli v stredu po tom, čo arménski separatisti pristúpili na dohodu o prímerí, uviedol arménsky premiér Nikol Pašinjan.
"Dúfam, že vojenská eskalácia pokračovať nebude," dodal.
Ochrana z Moskvy
Podľa Pašinjana je v súčasnosti najdôležitejšie zaistiť bezpečnosť Arménov žijúcich v tomto regióne vzhľadom na postup azerbajdžanskej armády.
V tejto súvislosti vyzval príslušníkov ruského mierového kontingentu, ktorí sa v regióne nachádzajú, aby týmto obyvateľom zaistili bezpečnosť.
Rusko je tradične považované za ochrancu Arménska, konštatuje DPA. Po poslednom vypuknutí bojov medzi Arménskom a Azerbajdžanom v roku 2020 Rusko prisľúbilo, že pomôže udržať prímerie.

Moskva však potrebuje svojich vojakov predovšetkým na vlastnú vojnu proti Ukrajine, Arméni sa tak cítia opustení a vystavení azerbajdžanskej agresii.
Po dohode o prímerí v Náhornom Karabachu súhlasili predstavitelia medzinárodne neuznanej Republiky Arcach, čo je arménsky názov tohto odštiepeneckého regiónu, so stretnutím s azerbajdžanskou stranou v meste Jevlach v Azerbajdžane, uviedla v stredu arménska tlačová agentúra Armenpress.
Nenásilná reintegrácia
Azerbajdžan plánuje nenásilnú "reintegráciu" Arménov žijúcich v separatistickom regióne Náhorný Karabach a podporuje normalizáciu vzťahov s Arménskom. Povedal to v stredu poradca arménskeho prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev, informuje agentúra AFP.
Baku je podľa Hadžijeva "pripravené" na rozhovory so separatistami, ktoré sa majú uskutočniť vo štvrtok v azerbajdžanskom meste Jevlach. Mimoriadne rokovanie Bezpečnostnej rady OSN o Náhornom Karabachu však nepovažuje za potrebné, keďže sa v stredu podarilo dosiahnuť prímerie, pre ktoré by to bolo "kontraproduktívne a škodlivé".
Azerbajdžan umožní jednotkám karabašských separatistov "bezpečne" opustiť región, čo je súčasťou dohody o prímerí. Hadžijev zdôraznil, že všetky kroky Baku boli "koordinované" s ruským mierovým kontingentom.
Azerbajdžan v utorok spustil v Náhornom Karabachu pozemnú "protiteroristickú" vojenskú operáciu, ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku".
Podľa arménskych zdrojov prišlo počas nej o život viac než 30 ľudí a ďalších 200 utrpelo zranenia.