BRATISLAVA. Americká a ruská diplomacia nezávisle od seba vyzvali na zastavenie bojov v Náhornom Karabachu, kde v utorok Azerbajdžan spustil vojenskú operáciu.
Francúzsko žiada, aby o situácii rokovala na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostná rada OSN. Tá sa má zísť vo štvrtok.
Blinken rokoval s lídrami
Podľa vyhlásenia amerického ministerstva zahraničia šéf americkej diplomacie Antony Blinken rokoval telefonicky s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a vyzýval ho na zastavenie bojov.
Alijev uviedol, že je pripravený vojenskú operáciu zastaviť a začať s prípravou na rokovania s predstaviteľmi Náhorného Karabachu.
Rusko skladá zbrane a Západ mlčí. Prečo Azerbajdžan zaútočil na Náhorný Karabach? Čítajte Blinken tiež hovoril s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorému povedal, že "Spojené štáty plne podporujú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Arménska".
V utorok večer kancelária azerbajdžanského prezidenta vyzvala "nelegálne arménske ozbrojené sily", aby sa vzdali, inak bude vojenská operácia pokračovať, až do dosiahnutia cieľa.
Azerbajdžan tvrdí, že po zložení zbraní je ochotný rokovať s predstaviteľmi arménskeho obyvateľstva Náhorného Karabachu. Rokovania sa majú uskutočniť mimo spornej oblasti.
Prímerie chce aj Rusko, Francúzsko vyzvalo OSN
V stredu sa k situácii v Náhornom Karabachu vyjadrilo tiež ruské ministerstvo zahraničia.
"Naliehame na strany konfliktu, aby okamžite zastavili krviprelievanie a prejavy nepriateľstva a aby zamedzili civilným stratám," uviedla diplomacia.
Moskva tiež vyzvala Baku a Jerevan, aby sa vrátili k plneniu dohody o prímerí, ktorú uzavreli v roku 2020.
"Žiadame mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN vzhľadom na závažnú situáciu, za ktorú je zodpovedný Azerbajdžan," uviedla francúzska ministerka zahraničia Catherine Colonnaová.
Podľa Paríža sa Azerbajdžan dopustil "nelegálneho" a "neospravedlniteľného" útoku. Pre svoj postoj bude Francúzsko hľadať medzi členmi Bezpečnostnej rady čo najširšiu podporu, je však otázne, ako budú hlasovať Čína a Rusko, ktoré patria k pätici stálych členov s právom veta.
Albánske predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN oznámilo, že zasadnutie sa v New Yorku uskutoční vo štvrtok popoludní miestneho času.
Azerbajdžan hovorí o potlačení terorizmu
Azerbajdžan v utorok oznámil, že v spornej oblasti spustil "protiteroristickú operáciu", do ktorej nasadil armádne jednotky vrátane delostrelectva.
Ostreľovaných bolo niekoľko miest v Náhornom Karabachu, okrem iného administratívne stredisko Stepanakertu. Podľa agentúry AFP pri bojoch zahynulo najmenej 29 ľudí.
Podľa Baku je cieľom operácie odzbrojenie vojenských zložiek verných Arménsku. Jerevan označil operáciu za agresiu a tvrdí, že v spornej oblasti žiadne svoje vojenské jednotky nemá.
Karabach je len začiatok (komentár) Čítajte Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu. Enklávu ale za podpory Jerevanu aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti vo vojne, ktorá sa skončila v roku 1994.
V šesťtýždňovej vojne s Arménskom na jeseň 2020 dobyl Azerbajdžan späť okresy susediace s enklávou aj časť Karabachu. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.
Odvtedy zostala jediná pozemná cesta, známa ako Lačinský koridor, ktorá spája Karabach s Arménskom. Voľný pohyb po tejto trase by malo zabezpečovať niekoľko tisíc ruských vojakov, rozmiestnených ako mierové sily v regióne, ale podľa médií koridor v skutočnosti ovláda Azerbajdžan.
